Nezamestnaných je rekordne málo, vážne problémy však nezmizli

Zdroj foto: Pexels.com

Rekordné čísla

Slovensko si pamätá obdobie, keď sa miera nezamestnanosti blížila k hodnote 20 %. To je problém, ktorému slovenská ekonomika aktuálne nečelí. V auguste tohto roka podľa údajov rezortu práce poklesla miera evidovanej nezamestnanosti o 0,16 percentuálneho bodu na 6,54 %. Celková miera dosiahla 7,70 %, čo predstavuje medziročný pokles o 3,15 percentuálneho bodu.  

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa pochválilo aj tým, že počet dlhodobo nezamestnaných ľudí sa dostal pod stotisícovú hranicu. „V auguste evidovali úrady práce 97 976 dlhodobo nezamestnaných. To už nie je výsledok len samotného vývoja ekonomiky, to sú konkrétne výsledky nástrojov politiky trhu práce, ktoré ponúkajú jednotlivé úrady práce, ale aj projektov, ktoré sú zamerané na rizikové skupiny, teda na mladých do 29 rokov, na dlhodobo nezamestnaných a na ľudí starších ako 50 rokov," približuje minister práce Ján Richter.

Augustové údaje sú v súlade s trendom prekonávania historických miním. Historicky najnižšiu nezamestnanosť avizoval rezort práce v júni aj v júli. 

Regionálne rozdiely

Zásadné nedostatky však pretrvávajú najmä v najmenej rozvinutých regiónoch. „Ak sa pozrieme na dvanásť najmenej rozvinutých okresov, počet nezamestnaných tam klesol iba o 33%, teda o 9 percentuálnych bodov menej ako priemer Slovenska,“ upozorňuje Inštitút zamestnanosti (IZ). „Počet dlhodobo nezamestnaných klesol iba o 40%, teda o 10 percentuálnych bodov menej. Dôsledkom týchto rôznych dynamík sú rastúce regionálne rozdiely,“ hovorí IZ. 

Rozvrstvenie nezamestnaných na Slovensku zďaleka nie je rovnomerné. „V júni 2014 žilo v dvanástich najmenej rozvinutých okresoch 13% obyvateľov Slovenska, ale 24% nezamestnaných SR a 30% dlhodobo nezamestnaných na Slovensku,“ upozorňuje IZ. „Do júna 2017 sa situácia týchto okresov zhoršila: je v nich 27% nezamestnaných a až 36% dlhodobo nezamestnaných,“ dopĺňa. 

Situáciu ľudí v zaostávajúcich regiónoch má pomôcť riešiť regionálny príspevok, IZ však upozorňuje na to, že je veľmi nízky. „Napríklad, ak by sa okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6400 ľudí. Regionálny príspevok však predstavuje iba 1,3 milióna eur ročne. Je to okolo 11 eur na jedného nezamestnaného mesačne,“ upozorňuje IZ. 

Hodnotiť situáciu na trhu práce s prihliadnutím na regióny má svoje opodstatnenie. Najrozvinutejšie slovenské regióny sú totiž, v porovnaní s najslabšími regiónmi, v úplne inej situácii. „Existuje výrazný nepomer medzi jednotlivými regiónmi. Napríklad v  Trnavskom alebo Bratislavskom kraji je aktuálne viac voľných pracovných miest ako počet evidovaných nezamestnaných. Je to spôsobené tým, že ekonomika rastie, firmy potrebujú pracovnú silu ale nedokážu ju nájsť v  danom čase vo vhodnej štruktúre,“ vysvetľuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Podľa údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je najviac voľných pracovných miest v tých krajoch, kde je najnižšia nezamestnanosť. „Napríklad najviac pracovných miest evidujú úrady práce v  Bratislavskom a  Trnavskom kraji, kde je miera nezamestnanosti najnižšia. V Trnavskom kraji sa ku koncu júla 2017 pohybovala na úrovni 3,12 % a úrady tu evidovali 12 321 voľných miest. V Bratislavskom kraji dosahovala nezamestnanosť 3,7% a úrady evidovali 13 654 voľných miest,“ upozorňuje ČSOB. 

Ďalšie znižovanie počtu nezamestnaných bude zrejme náročné. Niektorí zamestnávatelia hlásia nedostatok vhodnej pracovnej sily. „Redukcia pretrvávajúcej miery nezamestnanosti bude stále ťažšia a  pomalšia ako doteraz. Napriek stále existujúcej skupine nezamestnaných je problém nájsť pracovníkov vhodných na voľné pracovné miesta. Ľudia teda nemajú vhodné zručnosti alebo vytvorené pracovné miesta sú v  iných regiónoch ako nezamestnaní. Tieto štrukturálne rozdiely bude treba v  budúcnosti redukovať,“ dodáva Marek Gábriš.