Nemecká ekonomika predbehla japonskú a je tretia najsilnejšia na svete

Foto: Shutterstock

Japonsko už nie je číslo tri

Japonský nominálny hrubý domáci produkt (HDP) dokázal v roku 2023 vzrásť o 1,9 %. V dolárovom vyjadrení dosiahol úroveň 4,2 bilióna dolárov, čím sa japonská ekonomika vo svetovom rebríčku prepadla na štvrté miesto. Príčinou bola skutočnosť, že Nemecko vlani dokázalo vyprodukovať HDP na úrovni 4,5 bilióna dolárov a poskočilo na tretie miesto. „Zmena pozícií však odráža predovšetkým prudký pokles jenu voči doláru a nie výkonnosť nemeckej ekonomiky, ktorá v roku 2023 klesla o 0,3 %,“ uvádzajú ekonómovia.

Japonská mena sa v rokoch 2022 a 2023 oproti americkej mene prepadla takmer o pätinu, vrátane približne 7-percentného poklesu v minulom roku. Bolo to čiastočne preto, lebo v snahe zvýšiť ceny Japonská centrálna banka udržiavala záporné úrokové sadzby na rozdiel od iných veľkých centrálnych bánk, ktoré zvýšili náklady na pôžičky, aby bojovali s prudko rastúcou infláciou.

Číslom jedna v rebríčku zostáva suverénne americká ekonomika, ktorá za minulý rok dokázala vyprodukovať HDP vo výške 24,9 bilióna dolárov. Číslo dva patrí Číne so 17,8 biliónmi a prvú päťku uzatvára India s 3,3 biliónmi. Okrem výmeny Nemecka za Japonsko v prvej desiatke došlo ešte k zmene pozície Talianska, ktoré si polepšilo posunom z desiatej na ôsmu priečku.  

Prebudenie sa zo sna

Vývoj japonskej ekonomiky tak pokračuje v klesajúcom trende. Krajina sa koncom 60. rokov minulého storočia stala po Spojených štátoch druhou najväčšou ekonomikou sveta a počas rokov rozmachu v 70. a 80. rokoch niektorí analytici predpokladali, že sa stane číslom jedna. Katastrofálne prasknutie japonskej bubliny aktív na začiatku 90. rokov však viedlo k niekoľkým „strateným desaťročiam“ ekonomickej stagnácie a deflácie.

Okrem toho v roku 2010 Japonsko predbehol ich najväčší a dlhoročný ázijský rival – Čína. Posledný pokles na štvrtú priečku je tak ďalšou ranou pre japonskú sebaúctu, ktorý zvýši tlak na nepopulárneho premiéra Fumia Kishidu. Ten stratil vieru svojich voličov práve kvôli neschopnosti vzkriesiť japonskú ekonomiku a bol nútený už dvakrát zmeniť zloženie svojho kabinetu.

Kishida v novembri minulého roka oznámil nový stimulačný balík v hodnote 17 biliónov jenov (105,5 miliardy eur). Ani to však nenadchlo japonskú verejnosť, noviny Mainichi ho označili za najmenej obľúbeného lídra za posledných 76 rokov. V ich prieskume o politickom sentimente 79 % opýtaných vyjadrilo nesúhlas so súčasným premiérom.

Ani Nemecko to nemá ružové

Najväčšia európska ekonomika si síce v nominálnom dolárovom vyjadrení polepšila, no v skutočnosti minulý rok klesala o spomínaných 0,3 % HDP. Tento úpadok bol spôsobený najmä tým, že nemeckí výrobcovia sú silne závislí od exportu a zvlášť tvrdo ich zasiahol prudký nárast cien energií v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Nemecko brzdí aj zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne zo strany Európskej centrálnej banky, ako aj neistota ohľadom jeho rozpočtu a chronický nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. S ňou Nemci bojujú už dlhé roky, ich populácia však naďalej klesá a pôrodnosť zostáva nízka.

V tomto roku by malo nemecké HDP vzrásť o 0,3 %, čo je revízia smerom nadol z pôvodnej predpovede o 0,8 %. Projekcia na rok 2025 zostáva na úrovni 1,2 %. Slabé prognózy mali za následok kritiku vlády spolkovej republiky. Nemecký minister financií Christian Lindner v januári 2024 odmietol obvinenia, že jeho krajina je „chorým mužom“ Európy. „Nemecko je po krátkej noci len unaveným mužom a očakávania nízkeho rastu sú čiastočne budíček. Nemecká ekonomika potrebuje šálku dobrej kávy, čo znamená štrukturálne reformy,“ povedal na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva

Dlhodobé problémy nemeckej a japonskej ekonomiky tak nahrávajú novým hráčom, ktorí by mohli v nasledujúcich rokoch zmeniť poradie svetového ekonomického rebríčka. Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej poslednej analýze vidí najväčší potenciál v Indii. Tá by podľa prognóz mala predbehnúť Japonsko už v roku 2026 a Nemecko v roku 2027.

Ak sa očakávania naplnia, India by dosiahla naozaj pozoruhodný rast. Ešte v roku 2014 bola desiatou najväčšou ekonomikou sveta. V nasledujúcich siedmich rokoch vzrástla o 40 % a z veľkých ekonomík sa lepšie darilo iba Číne s 53 % za rovnaké obdobie. Podľa ratingovej agentúry Moody's prognóza rastu HDP Indie v tomto roku bude odrážať globálny aj domáci optimizmus v ekonomike krajiny.

„Indická ekonomika si počínala dobre, dokonca lepšie, ako sa očakávalo. Údaje v roku 2023 spôsobili, že sme zvýšili náš odhad rastu na rok 2024 zo 6,1 % na 6,8 %. India pravdepodobne zostane najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi krajín G-20,“ uviedla agentúra vo svojej makroekonomickej predpovedi.