Zdroj: Freepik

Fiškálna politika „je na hrane“

„Zo zahraničia prichádzajú zlé správy o ochabujúcom globálnom obchode. Oslabí to výkonnosť našej exportne orientovanej ekonomiky. Kumulatívne to predstavuje negatívny vplyv približne jedného percentuálneho bodu do konca roku 2026. O toľko by bola naša ekonomika slabšia len v dôsledku očakávaní horšieho vývoja v zahraničí,“ konštatuje guvernér NBS Peter Kažimír.

Podľa jeho slov veľkej výzve čelí aj slovenská fiškálna politika, ktorá sa „dostala na hranu“ a nemá vytvorený vankúš pre prípadný ďalší šok, ktorý môže prísť z vonkajšieho prostredia, pričom s problémami sa borí najmä Nemecko ako najsilnejšia európska ekonomika.  

Dôležitý vplyv na ekonomiku Slovenska v nasledujúcom období bude mať aj vládny balíček o rozpočtových opatreniach. „Ohlásený vládny balíček obsahuje opatrenia, ktoré výrazne zvyšujú príjmy verejných financií.

Na  druhej strane sa v rozpočte na budúci rok objavilo viacero výdavkových opatrení, ktoré verejné financie zhoršujú. Je to najmä dotovanie cien energií, podpora dôchodcov a hypotekárnych dlžníkov,“ konštatuje vo svojej správe o ekonomickom a menovom vývoji štátu Národná banka Slovenska.   

Dobré a zlé správy

Dobrou správou pre slovenské domácnosti určite je, že vďaka vládnemu balíčku v budúcom roku poklesne inflácia viac, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa predikcie centrálnej banky by mala dosahovať približne 2,5 %, pričom kľúčovým dôvodom tohto poklesu by mali byť dotované regulované ceny energií.

„To podporí reálne príjmy domácností, ktorým zostane viac prostriedkov na spotrebu. V ďalších dvoch rokoch predpokladáme, že sa ceny energií pre domácnosti postupne priblížia trhovým cenám. Zvýšilo by to infláciu, ktorá by tak poskočila na úrovne okolo 4 %,“ pokračuje P. Kažimír.

Opatrenia z vládneho balíčka by podľa jeho slov nemali výraznejšie ovplyvniť situáciu na trhu práce. Zamestnanosť by mala mierne rásť, počty voľných pracovných miest sú stále vysoké, pričom na Slovensko bude musieť prichádzať aj stále viac zahraničných pracovníkov.

Problémom bude dlh verejných financií. Ten by sa mal podľa odhadu NBS strojnásobiť a dosiahnuť 5,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Príčinou tohto nepriaznivého stavu je najmä zvýšenie sociálnych výdavkov nad rámec sociálneho automatu v podobe mimoriadnej valorizácie dôchodkov či mimoriadny príspevok k 13. dôchodkom, a tiež dočasná pomoc s vysokými cenami energií. Štátny dlh Slovenska by mal v roku 2026 prekročiť hranicu 60 % HDP.

Najväčšie riziká v nasledujúcich rokoch

Aktuálna predikcia Národnej banky Slovenska prináša aj niekoľko významných rizík. Medzi najväčšie  patrí fiškálna konsolidácia a prípadné dodatočné opatrenia v ďalších rokoch. Tie by boli nevyhnutné na stabilizáciu miery zadlženia na súčasných úrovniach.

Zatiaľ nepominuli ani riziká globálneho charakteru, spomedzi ktorých vyčnievajú najmä geopolitické riziká a pomalá obnova svetového obchodu s  tovarmi.

„Problémové môže byť vyčerpanie prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. V inflácii prevládajú riziká smerom nahor, a to v rokoch 2025 a 2026. Tie môžu vyplynúť z vyššieho rastu miezd, cien komodít a zakorenení vyššej inflácie v dlhšom období. Otáznik zostáva aj nad spotrebiteľskými cenami energií,“ uzatvára P. Kažimír.