NBS: Konsolidácia verejných financií síce spomalí ekonomický rast, no je nevyhnutná

Foto: Freepik

Ekonomické faktory na Slovensku

Ekonomický rast podľa dát Národnej banky Slovenska by v tomto aj nasledujúcom roku mal dosiahnuť úroveň 2,5 %. V roku 2026 predpokladá spomalenie na približne 2 %. „Ak by sme nekonsolidovali verejné financie, ekonomický rast by sa mohol dostať až niekam na úroveň 3 % hrubého domáceho produktu (HDP),“ povedal hlavný ekonóm NBS a exminister financií Michal Horváth.

Výsledkom ozdravovania verejných financií podľa NBS bude o 0,6 percentuálneho bodu nižší rast ekonomiky štátu v nasledujúcom roku a tiež skutočnosť, že pribudne až o 11-tisíc pracovných miest menej, ako by pribudlo bez ozdravovacieho procesu.

„Na druhej strane sa takto obmedzuje riziko vo vývoji dlhodobých úrokových sadzieb a nepriaznivých ekonomických vplyvov z toho vyplývajúcich,“ pokračuje odborník.

Analytici tiež predpokladajú prechodné zvýšenie inflácie na Slovensku v nasledujúcom roku až na 5 %, pričom v roku 2026 by sa opäť mala začať znižovať. V súčasnosti sa drží pod úrovňou 3 %, no v nasledujúcom roku sa očakáva nárast, respektíve zreálnenie regulovaných cien energií.

Vplyvy situácie v zahraničí

Spomalenie ekonomiky v porovnaní s predikciami z prvej polovice tohto roka však nesúvisí len s konsolidačným balíčkom slovenskej vlády. „Súvisí aj s odďaľovaním zotavenia sa našich kľúčových ekonomických partnerov. Naša proexportná ekonomika je totiž závislá od toho, ako sa darí svetovým trhom,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír.

Ďalším negatívnym faktorom, ktorý sa radí medzi zásadné vplyvy, je viacero geopolitických konfliktov, ktoré priebežne eskalujú a sú rizikom ďalšej ekonomickej prosperity nielen v dotknutých regiónoch ale aj u obchodných partnerov.

Zamestnanosť prestala rásť, chýbajú ľudia

Analytici tiež poukazujú na ďalšie problémy. „Zamestnanosť už dlhšie obdobie nerastie aj preto, lebo nám chýbajú vhodní pracovníci a veľké počty ľudí odchádzajú do predčasného dôchodku. Domáce dostupné kapacity sa už takmer vyčerpali, pomáhajú nám najmä zahraniční pracovníci. Vplyvom zvyšujúcich sa nákladov pre firmy očakávame, že sa bude tvoriť menej pracovných miest a zamestnanosť vzrastie len nepatrne,“ konštatujú.

Za jeden z kľúčových problémov slovenskej ekonomiky označil D. Horváth zastavenie rastu produktivity práce. „Je to je Achillova päta nášho hospodárstva. Vyššiu dynamiku by sme mohli dosiahnuť lepším využívaním eurofondov a najmä zvyšovaním nedostatkového ľudského kapitálu. Inak bude produktivita práce na Slovensku aj naďalej klesať,“ uviedol.

Ozdravovací proces a opatrenia do budúcnosti

Národná banka Slovenska sa vo svojej analýze nevyhla ani konštatovaniu, že objem opatrení zlepšujúcich hospodárenie verejného sektora „vysoko presahuje objem potrebný na dosiahnutie predbežne deklarovaných rozpočtových cieľov. Vytvára sa tak priestor na realizovanie ďalších priorít vlády. Ak tieto budú mať charakter trvalých opatrení, navýši to potrebu ďalších ozdravných opatrení od roku 2026“.

Ak by však opatrenia mali skôr charakter dočasných kompenzačných opatrení, znižovanie deficitov by mohlo pokračovať bez výrazných výdavkových škrtov alebo dodatočného zdaňovania. „Pokračovanie konsolidácie je však aj v ďalších rokoch nevyhnutné pre obrat vývoja v zadlženosti krajiny,“ dodávajú.