Návrh novely zákona o rodinných podnikoch je pod paľbou kritiky. Akoby už ani nešlo o podnikanie

Magdaléna Švančarková Publikované: 7.9.2022 Poslať

O tom, aké majú byť výsledky pracovného výkonu, sa v bežnej firme zvyčajne komunikuje rozsiahlo, v rodinných firmách sa však očakáva, že všetci o nich vedia. Aj preto tento biznis často bojuje s nedostatočnou komunikáciou, zlým nastavením kompetencií a zodpovednosti. Navyše v prípade, že zakladateľ zomrie a neurčí nástupcu, môže dôjsť k problémom. Novela zákona o sociálnej ekonomike chce vniesť do niektorých aspektov rodinného podnikania poriadok. Nie všetci sú s ňou však spokojní.

Foto: Shutterstock

Tridsaťročný biznis

Rodinné firmy na Slovensku začali vznikať po revolúcii. Aktuálne majú za sebou viac ako 30 rokov v podnikaní a ich zakladatelia hľadajú za seba náhrady. Generačné výmeny sú však náročným procesom.

Nie vždy sú deti ochotné dať do firmy všetku svoju energiu a voľný čas ako ich rodičia. Zmeny vo vedení je preto potrebné zabezpečiť z viacerých hľadísk, ktoré sú prospešné pre firmu, ale aj pre nástupcov zakladateľov. Odborníci hovoria o procese, ktorý sa musí dôkladne odkomunikovať a nesmú chýbať jasné pravidlá.

Nový návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa snaží priniesť poriadok do tejto praxe. Legislatívne chce uchopiť rodinný biznis a nastaviť aj preň pravidlá. Jeho doplnená časť o rodinných podnikoch je však podľa odborníkov a niektorých združení značne nekoncepčná. Návrhy sú vytrhnuté z kontextu a reálne neriešia problémy z praxe.

Niektorí partneri nesúhlasia a pripomienkujú

Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy na problémy upozorňujú už niekoľko mesiacov, napriek tomu návrh prešiel rokovaním Hospodárskej a sociálnej rady. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré návrh predložilo, je však podľa vlastných slov stále otvorené ďalším rokovaniam. „Legislatívu pre sociálnu ekonomiku sa ministerstvo práce snaží na základe podnetov z praxe a jej aktérov stále vylepšovať. Aj keď členovia tripartity nenašli v téme rodinných podnikov komplexnú zhodu, sme pripravení rokovať a docieliť čo najširší konsenzus,“ reaguje komunikačný odbor rezortu.

Sporné časti novely zákona

Partneri vytýkajú novele zákona niekoľko zásadných vecí. Podľa nich predstavuje ďalšie nadbytočné administratívne povinnosti – napríklad vytvorením osobitného registra pre evidenciu rodinných podnikov. Navyše registrácia pôsobí skôr ako formalita bez reálneho úžitku.

Podľa zverejneného stanoviska Asociácie priemyselných zväzov a dopravy návrh neustanovuje žiadne práva a výhody pre podnikateľov registrovaných alebo evidovaných ako rodinné podniky (návrh rozlišuje evidovaný a registrovaný rodinný podnik). Podľa reakcie rezortu však získanie štatútu rodinného podniku má byť kvalifikáciou na prístup k vybraným druhom pomoci.

Okrem toho návrh podľa združení zasahuje do manažérskych kompetencií vedenia podnikov, ale aj slobody podnikania, a to tým, že určuje použitie časti podielu zo zisku po zdanení (12 %). Peniaze sa majú použiť na investície do zabezpečenia potrieb spoločnej rodiny. To znamená na vzdelávanie, rekreácie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Podľa rezortu práce však nejde o zasahovanie do kompetencií, pretože ak chce podnik získať status rodinného podniku, musí sa podriadiť povinnostiam.

V podnikaní ide v prvom rade o zisk

Návrh ďalej vyžaduje ustanovenie rady rodinného podniku s minimálne tromi členmi a stanovuje náležitosti štatútu rady ako kolektívneho orgánu podniku.

„Novela žiadnym spôsobom nereflektuje legislatívne a ekonomické problémy rodinných firiem na Slovensku, s ktorými sa v praxi stretávajú v oblasti generačnej výmeny, procesu nástupníctva a správy majetku rodinných firiem,“ analyzuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Navyše zavádza do podnikateľského prostredia nerovnaký prístup k rodinným a ostatným podnikom. Môže tak dôjsť k zhoršeniu vyváženosti podmienok podnikania.

„Problematika rodinného podnikania výrazne prevyšuje rozsah sociálnej ekonomiky, nemožno ju zužovať len na sociálny rozmer rodinných podnikov. Primárnym a legitímnym cieľom rodinných firiem je maximalizácia zisku a dosahovanie ekonomickej pridanej hodnoty, nie sociálna starostlivosť a potreby členov takzvanej spoločnej rodiny,“ uzatvára M. Hošták.