Foto: NBS

Problémom ekonomiky sú „logistické poruchy“

„Spomalenie rastu ekonomiky spôsobujú výpadky v dodávkach súčiastok do priemyselnej výroby, ako aj očakávané utlmenie spotrebiteľského dopytu vplyvom ďalšej vlny pandémie koronavírusu. Výpadky v dodávkach súčiastok budú väčšie a budú trvať dlhšie, ako sa všeobecne čakalo ešte pred začiatkom leta tohto roka,“ konštatuje guvernér NBS P. Kažimír.

Problémom je nerovnomerné zotavovanie sa ekonomík po odznení druhej vlny pandémie koronavírusu. Tá totiž aj v súčasnosti zatvára niektoré továrne vo svete a komplikuje medzinárodnú dopravu. A práve tieto logistické „poruchy“ spôsobujú Slovensku, ktorého priemysel je závislý od dovozu niektorých súčiastok a komponentov, zásadné problémy.

Podľa neho by však zhoršenie ekonomického vývoja malo byť iba dočasné. Situácia v globálnych dodávateľsko-odberateľských reťazcoch by sa mala normalizovať v druhej polovici budúceho roka. Pandemický vývoj by mal dosiahnuť dva menšie vrcholy v novembri tohto roka a začiatkom roka budúceho. Následne by sa spotrebiteľské správanie malo vrátiť do bežných koľají.

Inflácia bude kulminovať na 5 percentách

Nová predpoveď NBS tiež očakáva zrýchlenie rastu cien v zásade vo všetkých kategóriách, ale najmä u potravín a regulovaných cien energií. Na ceny tlačí aj silný dopyt po tovaroch, ktorých je nedostatok. Takýto cenový vývoj však analytici NBS považujú len za dočasný.  

„Časť vývoja cien energií možno pripísať aj nákladom súvisiacim s prechodom na nízkouhlíkovú ekonomiku v Európe a vo svete. Problémom je aj výpadok veterných elektrární v niektorých častiach Európy. Priemerná inflácia tak zrýchli z tohtoročných 2,4 % blízko k 4 % v budúcom roku. Vrcholiť by mala na úrovni 5 % v úvode nasledujúceho roka. No v roku 2023 očakáva predikcia návrat miery inflácie na úrovne mierne nad 2 %,“ myslí si P. Kažimír.

Rizikom je studená zima a priebeh pandémie

Za najväčšie riziká tejto predikcie označil napríklad príliš studenú zimu, ktorá si bude vyžadovať väčšiu spotrebu rýchlo sa zdražujúcich energií. Druhým kľúčovým faktorom je ďalší priebeh pandémie koronavírusu, ktorá je v rôznych krajinách rôzna. V tejto súvislosti upozornil, že Slovensko má najnižšiu mieru zaočkovanosti v rámci eurozóny a štvrtú najnižšiu v rámci Európskej únie. „Táto skutočnosť ho robí zraniteľným,“ dodal.

Nízky stav zaočkovanosti obyvateľstva proti vírusu COVID-19 spôsobuje výrazné straty na ekonomickej aktivite. Podľa odhadov analytikov NBS v dôsledku zaostávania Slovenska za najlepšími krajinami v rámci Európskej únie vzniká výpadok krátkodobej spotreby, najmä v sektore služieb, v objeme, ktorý môže v rokoch 2021 a 2022 dosiahnuť až 1 miliardu eur.

Máme vysokú nezamestnanosť, a zároveň málo ľudí

Prechodné spomalenie rastu ekonomickej výkonnosti podľa bankovej rady NBS pribrzdí aj rast zamestnanosti. Na trhu práce sa prehlbuje nesúlad v štruktúre ponuky pracovnej sily a dopytu po nej.

„Dochádza tu k paradoxu. Máme relatívne vysokú nezamestnanosť, ale stále nevieme zohnať ľudí do niektorých sektorov. Napríklad mnohí ľudia prepustení z gastrosektora sa nechcú vrátiť späť. Napriek tomu očakávame, že po odznení finančnej krízy to bude s nezamestnanosťou lepšie,“ myslí si viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. Dosiahnutie predkrízového stavu na poli zamestnanosti sa očakáva v priebehu roku 2023.