Nákupné centrá na Slovensku slúžia už 20 rokov. Výzvou je skombinovať ich činnosť s funkčnosťou e-shopov

Redakcia FinReport Publikované: 6.6.2021 Poslať

Nákupné správanie Slovákov sa za posledné desaťročia zmenilo. Vo veľkej miere ho ovplyvnili moderné obchodné centrá, ktoré tu fungujú už 20 rokov. V roku 2000 otvorilo svoje brány prvé z nich a dnes sa už nachádzajú nielen v krajských, ale aj v okresných mestách. Výmera nákupných centier a retailových parkov sa za posledných desať rokov zdvojnásobila. Pre budúcnosť sa ukazuje ako kľúčová schopnosť skombinovať funkčnosť e-shopov s výhodami kamenných obchodov.

Foto: Unsplash

Za 10 rokov sa ich plocha zdvojnásobila

V závere roka 2000 otvorilo svoje brány na Vajnorskej ulici v Bratislave prvé nákupné centrum „západoeurópskeho typu“. O dvadsať rokov neskôr na Slovensku plocha nákupných centier predstavovala 1,54 milióna m²a plocha retailových parkov ďalších 0,81 milióna m². Za ostatných desať rokov sa ich plocha zdvojnásobila.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že na Slovensku sa najviac nákupov realizuje v Bratislavskom kraji, ktorý sa zároveň vyznačuje aj najväčšou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Podľa údajov CBRE Research bratislavský región zároveň disponuje najväčším počtom nákupných centier a retailových parkov, ktorých plocha na úrovni takmer 700-tisíc m²tvorí 29 % z celoslovenskej plochy,“ hovorí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Dotiahneme sa na Varšavu a Prahu

Podľa jej slov zaujímavý, aj keď nie najdôležitejší, pohľad na to, či v Bratislave nie je maloobchodných prevádzok už priveľa, prináša aj ukazovateľ takzvanej saturácie. Ten vyjadruje počet štvorcových metrov retailových plôch pripadajúcich na tisíc obyvateľov.

V Bratislave sa okrem rezidentov nachádzajú aj ľudia, ktorí do hlavného mesta dochádzajú za prácou či do škôl. Dennodenne sa tu teda pohybuje približne 850- až 900-tisíc ľudí. Pri aktuálnej výmere nákupných centier vyššej ako 430-tisíc m² predstavuje ukazovateľ saturácie približne 500 m²na 1 000 ľudí.

„V porovnaní s inými európskymi metropolami je ukazovateľ saturácie v Bratislave momentálne nižší. Ani v budúcnosti, po dokončení aktuálne realizovaných väčších retailových projektov, nebude úroveň saturácie v hlavnom meste Slovenska ,privysoká´ a v podstate sa dotiahneme na úrovne v hlavných mestách našich susedov – vo Varšave a v Prahe,“ konštatuje analytička.

Zastúpenie obchodov a služieb v nákupných centrách na Slovensku

Nákupné centrá v súčasnosti už nie sú len miestom na nákupy, ale aj zdrojom zábavy, kultúry či kulinárskych zážitkov. Podľa údajov CBRE Research najväčšiu plochu nákupných centier, až 35 %, tvoria predajne s módou. Za nimi nasleduje s podielom 12 % maloobchod – kníhkupectvá, drogérie, lekárne či predajne s hračkami. Služby, ako kaderníctva, salóny krásy, banky a cestovné kancelárie, pôsobia na 9 % výmery obchodných centier a 8 % zaberajú reštaurácie, cukrárne či kaviarne.

Trendom je mix e-commerce a fyzického nakupovania

Pandémia a s ňou súvisiace opatrenia nás preniesli viac do online sveta, ktorý sa stal najmä počas prvých mesiacov doslova až preceňovaným. Pochopiteľne tak vznikla otázka, či nákupné centrá dokážu konkurovať e-commerce.

„Spotrebiteľ potrebuje kontakt, poradiť sa, produktu sa dotknúť. Taktiež je časovo efektívnejšie, keď si zákazník vybaví všetko vrátane odvozu tovaru na jednom mieste a v čase, ktorý si na to vyhradil,“ hovorí Jan Kubíček z Asociácie nákupných centier.

Trendom súčasnosti sa podľa neho stáva mix e-commerce a nakupovania vo fyzických prevádzkach. Kamenné obchody zavádzajú e-shopy ako dobrý doplnkový nástroj pre zvýšenie predaja a pre lepšiu komunikáciu a spoznávanie svojich zákazníkov. Ale aj naopak, vo svete e-commerce sa do popredia dostáva model „click and mortar“, pre ktorý je kľúčové mať aj kamenný obchod využívaný nielen ako showroom, ale aj ako miesto pre vyzdvihnutie tovaru.