Najvyšší kontrolný úrad SR upozorňuje na riziká návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024

Zdroj: Freepik

Riziká štátneho rozpočtu

„Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu,“ pýta sa v reakcii na predložený návrh štátneho rozpočtu predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) Ľubomír Andrassy. 

To je však len jedno z možných rizík, ktoré slovenskí kontrolóri v návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok identifikovali.

Bez valorizácie platov

„K medziročnému poklesu schodku o pol percenta, čo je najnižšia požadovaná úroveň konsolidácie, majú primárne prispieť konsolidačné opatrenia súvisiace s príjmovou stránkou rozpočtu. Ide napríklad o dočasné zdanenie vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov či zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera,“ pokračuje Ľ. Andrassy.

Na výdavkovej strane rozpočtu sa podľa jeho slov počíta s plošným viazaním výdavkov jednotlivých kapitol na úrovni 5 % osobných výdavkov a v budúcom roku nedôjde k valorizácii platov štátnych zamestnancov. 

Na podporu ekonomického rastu

Predložený návrh rozpočtu podporuje podľa kontrolórov v budúcom roku ekonomický rast, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa blíži k 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo na úrovni 7,6 miliardy eur. Zároveň by mal byť o 0,5 % nižší, ako sa predpokladá jeho úroveň v závere tohto roka.

Rast deficitu verejnej správy sa podľa NKÚ prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 % na 58,3 % hrubého domáceho produktu alebo až na 76,6 miliardy eur. „Rezort financií očakáva rast HDP na úrovni 2,7 %, čo sa môže pozitívne premietnuť do rastu zamestnanosti o 0,4 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na historicky najnižšiu úroveň 5,4 %,“ vysvetľuje NKÚ.

Pôjde o udržateľnosť sociálneho systému

Za veľkú výzvu tiež považuje udržanie funkčnosti súčasného sociálneho systému a zároveň naplnenie priorít stanovených v programovom vyhlásení vlády, pretože takéto kroky „bezpochyby narážajú na finančné možnosti štátu“.

V návrhu rozpočtu je zadefinovaný aj historicky najvyšší transfer pre Sociálnu poisťovňu, a to vo výške 1,6 miliardy eur, ktorý bude použitý na rodičovský dôchodok a na valorizáciu dôchodkov. „Tieto výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporou mladej generácie, rodín, ale aj ohodnotením pedagogických či sociálnych pracovníkov,“ konštatuje predseda NKÚ.