Najintenzívnejšie sa pracovný čas v rámci EÚ skracuje na Slovensku. Pandémia tento trend ešte prehĺbila

Redakcia FinReport Publikované: 5.10.2021 Poslať

Ekonomický pokles vyvolaný pandémiou koronavírusu sa prejavil aj na trhu práce. Nepremietol sa však len do poklesu zamestnanosti, ale tiež do skrátenia pracovného času priemerného zamestnanca. Existujú aj výnimky v podobe Poľska a Rumunska, kde sa priemerný pracovný čas zamestnancov predlžoval. Jemne dlhšie ako pred pandémiou sa počas nej pracovalo aj v Estónsku a v Španielsku. Ak však zoberieme do úvahy dáta za posledných 10 rokov, pracovný čas sa najviac spomedzi krajín EÚ skrátil na Slovensku.

Foto: Unsplash

Trend trvajúci už desaťročie

„Na Slovensku bolo skracovanie pracovného času v čase pandémie koronavírusu ešte výraznejšie ako v ostatných krajinách Európskej únie (EÚ). To sa prejavilo na náraste hodinovej produktivity práce. Tá v priemere počas obdobia pandémie zaznamenala v porovnaní s posledným štvrťrokom pred pandémiou najvýraznejší nárast spomedzi všetkých krajín EÚ práve na Slovensku a v Grécku,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Skracovanie pracovného času bolo podľa neho silným fenoménom pandemického obdobia, no nebolo úplne novým trendom. Pokles len zvýraznil dlhodobý trend, ktorý sa dal v takmer všetkých európskych krajinách pozorovať už aj v minulosti. Systematické skracovanie dĺžky pracovného času zamestnancov je viditeľné už niekoľko rokov, v mnohých prípadoch dokonca viac ako desaťročie.

Najdlhšie pracujú Poliaci a Gréci

Podľa štatistík jednotlivých krajín EÚ priemerný zamestnanec v druhom štvrťroku tohto roka v priemere za týždeň odpracoval necelých 31 hodín. Priemerný zamestnanec na Slovensku strávil v práci týždenne v priemere takmer identický čas, v susednom Česku približne o 2,5 hodiny viac.

Najdlhšie v EÚ v priemere pracujú zamestnanci v Poľsku (takmer 40 hodín týždenne) a v Grécku (takmer 37 hodín týždenne). Naopak, najkratšie v práci pobudnú zamestnanci v Nemecku, Nórsku, Luxembursku a Dánsku (len 26 až 27 hodín týždenne).

Porovnanie dĺžky pracovného času medzi jednotlivými krajinami môžu skresľovať viaceré faktory, najmä však štruktúra ekonomiky a podiel čiastočných pracovných úväzkov. Vo všeobecnosti dlhší vykázaný pracovný čas v krajinách EÚ majú zamestnanci v poľnohospodárstve (priemerne 37 hodín týždenne), stavebníctve (34 hodín) a priemysle (32 hodín). Naopak, najmenej hodín za týždeň odpracujú zamestnanci vo verejných službách (28 hodín).

Odpracovaný čas je čoraz kratší

Ako uvádza analytik ďalej, priemerná dĺžka pracovného času sa za posledných 10 rokov zvýšila len v troch krajinách EÚ – v Holandsku, Poľsku a Írsku. V priemere sa priemerná dĺžka pracovného času v krajinách EÚ skrátila o 4,1 %.

„Výraznejšie ako v priemere v EÚ sa pracovný čas zamestnancov skracoval napríklad v Nemecku a Rakúsku (o približne 6 %). Najvýraznejší pokles počtu odpracovaných hodín priemerného zamestnanca však v posledných 10 rokoch vykázalo jednoznačne Slovensko – až o 11,3 %,“ konštatuje Ľ. Koršňák.

Skrátenie pracovného času zamestnanca o viac ako desatinu v poslednej dekáde na Slovensku podľa neho hlásili všetky hlavné odvetvia slovenskej ekonomiky s výnimkou poľnohospodárstva a verejných služieb.