Na výbere DPH Slovensko ročne prichádza o 1,6 miliardy eur

Foto: Shutterstock

Ročne nám na DPH uniká 20 % príjmov

V percentuálnom vyjadrení slovenská daňová medzera v roku 2018, za ktorý Európska komisia zverejnila posledné výsledky, dosiahla úroveň 20 %. Znamená to, že od roku 2016 sa slovenskú daňovú medzeru nedarí znižovať, respektíve, že zostáva rovnaká.

„V porovnaní s mediánom Európskej únie, ktorý predstavuje 9,2 %, daňová medzera na Slovensku je viac ako dvojnásobne vyššia,“ upozorňuje Richard Kraus z poradenskej a softvérovej spoločnosti SAS.

Okolité krajiny sú na tom výrazne lepšie

Výrazne nižšiu úroveň daňovej medzery ako Slovensko majú aj Česko (12 %) a Poľsko (9,9 %). V Maďarsku dosiahla po výraznom medziročnom znížení o 5,1 percentuálneho bodu hodnotu iba 8,4 %.

Štáty Európskej únie ročne strácajú na výbere DPH dohromady zhruba 160 miliárd eur. Pre aktuálny rok ovplyvnený pandémiou predpovedajú eurokomisári mierny nárast. Na Slovensku sa má podľa ich prognózy daňová medzera zvýšiť na 21,2 %.

„Daň z pridanej hodnoty je najdôležitejším zdrojom príjmu štátneho rozpočtu a druhým najdôležitejším zdrojom príjmu rozpočtu verejnej správy, preto je efektivita jej výberu kľúčová,“ pripomína R. Kraus. Dáta o vývoji daňovej medzery však podľa neho ukazujú, že potenciál doterajších opatrení, ako boli samozdanenie dovozu tovaru mimo krajín EÚ, sprísnenie sankcií pri daňových podvodoch či zavedenie kontrolných výkazov DPH, sa vyčerpal.

Potrebné je eliminovať daňové úniky

„Pandémia rozvracia verejné financie, a ak si má Slovensko v najbližších rokoch skonsolidovať štátny rozpočet čo najmenej bolestne, bude nevyhnutné hľadať spôsoby pre efektívnejší výber daní a elimináciu daňových únikov. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že pre ďalšie znižovanie daňovej medzery je nevyhnutné používať pokročilé metódy odhaľovania podvodov založené na analýzach dát, ktoré dokážu odhaliť sofistikované podvodné schémy vrátane karuselových podvodov,“ dodáva R. Kraus.

Obdobné analytické techniky sa dajú využiť napríklad aj pri odhaľovaní podvodov pri čerpaní eurofondov. V aktuálnej správe Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) patrí Slovensku z pohľadu finančných nezrovnalostí v zaobchádzaní s európskymi peniazmi druhá priečka.

Kým v priemere za celú EÚ odporučil OLAF Bruselu žiadať naspäť 0,36 % zdrojov vyplatených v rokoch 2015 až 2019 zo štrukturálnych fondov, a vo forme dotácií pre poľnohospodárstvo, pre Slovensko je tento odporúčaný objem vyšší až o 50 %.