Na transformáciu v súvislosti s umelou inteligenciou je pripravená menej ako polovica firiem

Foto: Freepik

Ako merať ESG

Viac ako 80 % spoločností nemá spoľahlivé metriky na meranie sociálnej zložky ESG (Environmental – Social – Governance), ktoré určuje nová európska smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive). A menej ako tretina spoločností má jasnú predstavu o tom, ako nastaviť procesy vykazovania informácií o ESG.

Ako ďalej vyplynulo z analýzy nazvanej Trendy v oblasti ľudského kapitálu 2024, ktorú vypracovala spoločnosť Deloitte, slovenské a české spoločnosti majú problémy aj s integráciou umelej inteligencie (AI) a nastavením spolupráce medzi ľuďmi a technológiami. Kľúčovú úlohu budú podľa nich zohrávať predstavivosť a ďalšie zručnosti, ktoré však u zamestnancov rozvíja len 43 % z nich.

Spoločnosti sa okrem toho čoraz viac zaoberajú otázkami transparentnosti a dôvery, ako aj témou mikrokultúr, teda rozdielnej kultúry a dynamiky jednotlivých tímov v rámci jednej organizácie.

Spoločnosti nie sú pripravené

Slovenské a české firmy čakajú už v budúcom roku nové pravidlá vykazovania informácií o ESG, ktoré určuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD). Hoci 93 % slovenských a českých spoločností považuje ľudský faktor v rámci udržateľnosti za dôležitý, len 58 % je pripravených na tento trend reagovať.

„Rastúci dôraz na environmentálne a sociálne aspekty a aspekty správy a riadenia (ESG aspekty) podnikania je jedným z najvýraznejších trendov, ktoré v poslednom čase pozorujeme. Faktory ESG nie sú len pekným doplnkom podnikania, ale sú čoraz dôležitejšie pre dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť spoločností. Len 19 % spoločností, ktoré sa zapojili do našej celosvetovej štúdie, dokáže merať sociálnu zložku ESG, a len tretina z nich má plán, ako tieto metriky nastaviť,“ vysvetľuje expertka Deloitte na ľudský kapitál Zuzana Kostiviarová.

Podľa novej legislatívy budú spoločnosti povinné sledovať a vykazovať metriky týkajúce sa vplyvu na zamestnancov. Ide napríklad o údaje o rozmanitosti, rovnosti a inklúzii, ktoré sa týkajú zastúpenia žien a rôznych vekových kategórií vo vedení, rozdielov v odmeňovaní žien a mužov alebo informácie o vplyve práce na zdravie zamestnancov či porušovanie ľudských práv.

Problémom je aj umelá inteligencia

V súvislosti s rýchlym vývojom v oblasti umelej inteligencie si spoločnosti u zamestnancov čoraz viac cenia schopnosti, ako napríklad zvedavosť, empatia a kreativita. Rozvoj predstavivosti považuje za dôležitý až 89 % slovenských a českých spoločností. Len dve pätiny z nich však v tejto oblasti skutočne podnikajú konkrétne kroky.

Pri rozvíjaní predstavivosti a ďalších mäkkých zručností sa firmy stretávajú s prekážkami na strane zamestnancov, ako napríklad nepochopenie témy, neschopnosť sústrediť sa alebo nedostatok zdrojov a investícií.

„Úloha umelej inteligencie a schopnosť spoločností využiť nové možnosti spolupráce medzi ľuďmi a technológiami bude v budúcnosti kľúčovým faktorom úspechu. Spoločnosti, ktoré úspešne integrujú prvky umelej inteligencie do svojich procesov a služieb, môžu získať konkurenčnú výhodu na trhu,“ zdôrazňuje odborníčka.

Kľúčová úloha dôvery

Dôležité pre spoločnosti sú aj dôvera a transparentnosť. Firmy ich zaraďujú medzi tri najdôležitejšie faktory, ktoré budú mať v tomto roku najväčší vplyv na ich úspech. Za dôležité ich považuje 92,3 % respondentov slovenských a českých spoločností.

„Spoločnosti by mali po dôkladnom zvážení sprístupniť svojim zamestnancom informácie o prioritách a cieľoch vedenia. Mali by s nimi zdieľať aj finančné a prevádzkové údaje týkajúce sa fungovania spoločnosti, rozhodovacieho procesu vedenia alebo spôsobu rozhodovania o odmenách a ďalších témach týkajúcich sa zamestnancov. Bez týchto komplexných zmien nevznikne dôvera zo strany zamestnancov,“ uvádza Z. Kostiviarová.

Ďalším trendom pre zamestnancov je téma mikrokultúr vo firemnom prostredí. Je to jav, keď v rôznych oddeleniach tej istej organizácie vznikajú rôzne interné kultúry so špecifickou dynamikou. Podpora a udržiavanie rôznych mikrokultúr v rámci jednej spoločnosti kladie veľké nároky na manažérov a členov viacerých tímov. Na druhej strane to umožňuje lepšie reagovať na rozmanité potreby pracovníkov s rôznymi špecializáciami. Trend mikrokultúr vníma ako dôležitý 87,7 % slovenských a českých firiem.