Foto: Shutterstock

Pri nižšej inflácii nakupujeme lacnejšie

V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb.

To znamená, že pri vyššej inflácii si za jedno euro kúpime menej ako v minulosti, resp. euro má menšiu hodnotu ako v predchádzajúcom období. Preto má zvýšená inflácia negatívny vplyv na domácnosti. Jej prejavom je znižovanie kúpnej sily peňazí.

Naopak, znižovanie inflácie môže mať na domácnosti pozitívny účinok. Znamená to, že dochádza k zníženiu cien tovarov a služieb. Za jedno euro si tak domácnosti dokážu kúpiť viac.

O tom, že koronakríza spôsobila spomalenie inflácie na Slovensku, niet pochýb. Svedčia o tom čísla Štatistického úradu SR za ostatné mesiace.

V júni dosiahla inflácia trojročné minimum

Podľa Štatistického úradu SR rast spotrebiteľských cien tovarov a služieb sa spomalil už v marci 2020, keď oproti februáru došlo k spomaleniu rastu cien o 0,7 %. V máji spomalenie rastu spotrebiteľských cien pokračovalo.

Inflácia v júni dosiahla úroveň 1,8 %, pričom išlo takmer o trojročné minimum, keďže naposledy bola inflácia nižšia v októbri 2017. V tom čase dosahovala úroveň 1,7 %.

Za nízkou infláciou je prepad cien ropy a plynu

Analytici za hlavný spúšťač spomalenia inflácie považujú prepad cien ropy a s tým súvisiace výrazné zníženie cien pohonných hmôt. Cena ropy sa hneď na začiatku koronakrízy znížila z úrovne okolo 60 dolárov za barel na zhruba 20 dolárov za barel.

Analytici sa však zhodujú, že v letných mesiacoch malo opäť dôjsť k ich stabilizácii. „Od apríla sa ceny znovu zdvihli na približne 40 dolárov za barel, čo by malo viesť k miernemu nárastu cien pohonných hmôt v letných mesiacoch,“ hovorí analytik Generali Investments CEE Martin Pohl.

Analytička Poštovej banky Jana Glasová potvrdila, že lacnejšie ako pred rokom nás vychádza práve doprava, a to kvôli zlacneniu ropy. Ako uviedol Štatistický úrad SR, v prípade dopravy išlo o pokles cien oproti minulému roku až o 5,4 %.

K doprave sa pridávajú ďalšie odvetvia. „K spomaleniu cenového rastu oproti obdobiu pred „koronou“ došlo aj v prípade odevov a obuvi, služieb v reštauráciách a hoteloch, no rast cien spomalil aj v prípade nábytku a zariadenia do domácnosti,“ uvádza ďalej J. Glasová. V odvetví odevov a obuvi išlo v júni o medzimesačný pokles cien o 0,6 %.

Na spomalenie inflácie má, respektíve bude mať, vplyv tiež výrazný pokles veľkoobchodných cien plynu a elektriny. Analytik M. Pohl vysvetľuje, že na konečných spotrebiteľských cenách sa to ukáže neskôr, keď distribútori zmenia cenníky a uzatvoria nové kontrakty s novými cenami.

Pomalší rast cien aj v segmentoch HORECA

Podľa slov odborníkov za spomalením inflácie sú opatrenia vyvolané koronavírusom, ktoré majú vplyv na rekreáciu a súvisiace služby. „Spomalenie rastu cien bolo zaznamenané v najcitlivejších segmentoch, ako sú stravovanie, rekreácia či ubytovanie,“ vysvetľuje analytik Martin Pohl z Generali Investments CEE.

Hoci v júni oproti máju došlo k miernemu zvýšeniu cien v oblasti reštaurácií a hotelov, nepriaznivé podmienky pre podnikateľov v týchto segmentoch hrozia aj naďalej. Znamená to, že podnikateľov v stravovacích službách čakajú v najbližších mesiacoch tlaky na pokles cien. „Ceny služieb stravovania budú naďalej pod tlakom ako dôsledok prepadu dopytu, či už poklesom príjmov domácností, prepadu turizmu, alebo zmien správania sa spotrebiteľov,“ uvádza ďalej analytik.

Rast cien potravín dosiahol v máji svoje maximum

Proti ďalšiemu poklesu inflácie pôsobili ceny potravín, ktoré naopak rástli. Aj keď na začiatku koronakrízy sa rast cien potravín z februárových 4,6 % mierne spomalil o 0,9 %, v apríli už opäť zrýchľoval a v máji rast cien potravín dosiahol až 4,8 %. V medzimesačnom porovnaní sa v máji oproti aprílu ceny potravín zvýšili až o 1,3 %.

V júni nastal obrat, pretože po viacerých mesiacoch zdražovania prišlo k poklesu cien až o 1,5 %. Pod tento medzimesačný pokles sa podpísalo najmä zlacnenie zeleniny, mlieka, syrov a vajec, ale aj mäsa a pečiva.

Potraviny počas prvých mesiacov korony zdražovali z viacerých dôvodov. Jedným z dôvodov rastu ich cien bol zvýšený dopyt po potravinách, ktoré väčšina ľudí nakupovala do zásoby po prepuknutí pandémie nového koronavírusu.

Na druhej strane sa objavili faktory, ktoré tlačili ceny potravín nadol. „Ceny potravín významne ovplyvňujú aj klesajúce ceny ropy, pretože potraviny treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť do obchodov k zákazníkom,“ konštatuje analytička J. Glasová. K tomu je potrebné pripočítať aj cenovú politiku jednotlivých obchodných reťazcov s cieľom vyhrať boj o zákazníka.

Suchý apríl a máj priniesli škody na úrode

Ceny sezónnej zeleniny a ovocia rástli aj kvôli dlhodobému suchu v apríli a máji tohto roku, ktoré následne vystriedalo daždivé obdobie spojené so záplavami vo viacerých oblastiach na Slovensku. Tohtoročné počasie tak významne zasiahlo hlavne úrodu jahôd, čerešní, marhúľ a broskýň.

Okrem sucha bola značná časť ovocných sadov poškodená nočnými mrazmi. „Celkové straty na úrode budú zrejme výrazné a ovocia bude menej, čo bude tlačiť jeho ceny smerom nahor,“ vysvetľuje okolnosti analytička Glasová, ktorá predpokladá, že tento rok budeme v obchodoch a na trhoch nútení siahnuť hlbšie do vrecka.

K zdražovaniu môže dôjsť aj u ďalších plodín, ako sú obilniny, najmä pšenica, jačmeň, kukurica či repka, na ktoré malo suché obdobie nepriaznivý vplyv. Je možné, že vyššie ceny plodín sa následne premietnu do potravinárskych výrobkov, ktoré sa z nich vyrábajú. „Očakávame však, že ceny potravín budú mať skôr tendenciu rásť, a to podobným tempom ako doteraz,“ približuje J. Glasová.

Naopak, analytik Martin Pohl aktuálny trend zdražovania potravín vníma optimistickejšie. Tvrdí, že momentálne daždivé počasie zlepšilo výhľad pre tohtoročnú úrodu a tiež, že negatívne vplyvy šírenia koronavírusu by podľa neho postupne mali ustúpiť do úzadia.

V treťom kvartáli čaká infláciu ďalší pokles

V nadchádzajúcich mesiacoch sa dá očakávať, že inflácia sa bude pohybovať na podobných úrovniach ako doteraz. „V priemere za celý tento rok očakávame infláciu na úrovni 1,7 %,“ predpovedá analytička J. Glasová.

Analytik M. Pohl v treťom štvrťroku zase očakáva výraznejší pokles inflácie na približne 1,6 %. Slabý dopyt by podľa neho mal nútiť k ďalšiemu poklesu alebo aspoň zastaveniu rastu cien u väčšiny položiek. Rovnako tak by mali ustúpiť cenové tlaky zo strany cien potravín.