Na Slovensku je benzín drahší ako v ostatných krajinách V4. Prečo je to tak?

Foto: Shutterstock

Marže ropných spoločností dosahujú 20 %

Hoci ceny benzínu na Slovensku momentálne mierne stúpajú, aktuálne ceny sú celkovo aj v rámci EÚ nižšie ako v roku 2022, keď vtedy ich ovplyvnili najmä vyššie ceny ropy, ktorá reagovala na geopolitické neistoty na Ukrajine, ako aj na hrozby dodávok ropy z Ruska. Ceny pohonných látok na Slovensku pritom dosiahli svoje maximum v júli 2022.

Na aktuálne ceny benzínu na Slovensku reaguje Tomáš Vranka zo spoločnosti XTB, podľa ktorého sú súčasné vyššie marže výsledkom prudkého nárastu cien ropy, vďaka čomu mohli ropné spoločnosti krátkodobo vykazovať abnormálne zisky. Cena benzínu je na Slovensku aktuálne vyššia aj oproti cenám v ostatných troch krajinách V4.

„Súčasne však oproti letu 2022 pozorujeme pokles marží, ktoré dosiahli maximum pri cenovom strope ropy v lete 2022. Následný pokles cien ropy okresal marže aj ropným spoločnostiam. Preto sa aktuálne marže zastabilizovali na úrovni 20 %, pričom pred rokom 2022 sme pozorovali marže skôr na úrovniach 10 %, a na vrchole v lete 2022 dosahovali až 50 %,“ približuje odborník.

Na základe štatistík, ktoré pripravuje Generálne riaditeľstvo pre energetiku Európskej komisie v týždennom Oil Bulletin, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu (SAPPO) Zuzana Oprchalová uvádza, že celkovo za prvých päť mesiacov tohto roku bola cena benzínu bez daní a poplatkov v Slovenskej republike v priemere šiesta najnižšia z 27 štátov EÚ.

Ceny ovplyvňujú viaceré premenné

Analytici pritom vysvetľujú, že rozdiely pri cenách ropy v krajinách EÚ ovplyvňujú rôzne faktory. „Sú najmä výsledkom rozličnej daňovej politiky jednotlivých krajín, ako aj ich geograficky výhodnejších lokácií. Rozdiely v cenách môžeme pripisovať rozdielnym distribučným nákladom, ako aj kurzovým rozdielom v prípade Maďarska, Poľska, Rumunska a Česka. Nižšie ceny pozorujeme u krajín, ako sú Malta, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Cyprus,“ opisuje T. Vranka.

Podľa komoditného analytika Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord sú vyššie dane najmä v západnej Európe. Časť rozdielu je podľa neho možné vysvetliť aj rozdielnymi veľkoobchodnými cenami na lokálnych trhoch. Príkladom je Maďarsko, kde sú veľkoobchodné ceny výrazne vyššie oproti ostatným krajinám V4.

Zuzana Oprchalová dodáva, že na ceny palív okrem globálnych a lokálnych faktorov vplýva aj vlastná cenová stratégia jednotlivých subjektov, ktorá sa odvíja od čisto lokálnych prevádzkových faktorov, ako je umiestnenie čerpacej stanice, jej veľkosť, ako aj ponuka doplnkových služieb.

Slovnaft ovplyvňuje cenovú politiku

Keďže na Slovensku je Slovnaft jedinou rafinériou, pričom je možné dovážať pohonné hmoty aj z iných krajín, analytik B. Tomčiak uznáva, že v prípade Slovnaftu je marža na benzíne skutočne nadpriemerná, keďže rafinéria spracováva veľmi lacnú ruskú ropu a pri predaji palív sa riadi ich európskymi cenami. Importéri palív sa pritom riadia veľkoobchodnými podmienkami na Slovensku, ktoré sú do značnej miery ovplyvnené práve Slovnaftom (koncern MOL).

Diskutuje sa aj o tom, či by nemal zasiahnuť Protimonopolný úrad SR. „Slovnaft je postihnutý aj mimoriadnou daňou – solidárnym príspevkom, ktorý sa viaže nielen na tento rok vo výške 70 %, ale aj na zdaňovacie obdobie minulého roka vo výške 55 %, pričom výnos zo solidárneho príspevku pre štát by mal byť okolo pol miliardy eur. Protimonopolný úrad SR by musel zohľadniť aj túto platbu, a s najväčšou pravdepodobnosťou by dospel k záveru, že Slovnaft svoje postavenie nezneužíva,“ myslí si B. Tomčiak.

Asociácia palivového priemyslu zároveň upozorňuje na to, že pri prijímaní všeobecne záväzných právnych predpisov by mali byť brané do úvahy všetky aspekty a vplyvy nielen na štátny rozpočet, ale aj na podnikateľské prostredie, najmä ak európska legislatíva umožňuje členským štátom zostať na minimálnej úrovni takéhoto solidárneho príspevku vo výške 33 %.

„Navyše, ak z pohľadu tohto odvetvia hovoríme o jedinej exportnej rafinérii v regióne a jedinej na Slovensku, ktorú čakajú nemalé investičné náklady súvisiace so zmenou spracovávanej ropy, ako aj zmenou celkovej logistiky jej dovozu,“ vysvetľuje Z. Oprchalová.

Okrem toho v súlade s platnou legislatívou Slovnaft platí ešte aj 21-percentnú daň zo zisku. Aj preto T. Vranka hovorí, že Protimonopolný úrad SR zatiaľ nevydal oficiálne vyhlásenie o prešetrení marží predajcov a rafinérií, a ani sa na takúto kontrolu nepripravuje.

Protimonopolný úrad zatiaľ nemá dôvod zasahovať

„Cena pohonných hmôt fluktuuje a nie je relevantné na základe nárastu ceny v priebehu jedného týždňa vyšetrovať nezákonné správanie sa predajcov.  Protimonopolný úrad SR však monitoruje trh s pohonnými látkami, ako aj marže firiem v tomto sektore, ktoré sú aktuálne po celom svete nadštandardné. Zatiaľ tam však nevidí nezákonné praktiky, ktoré by sa týkali súťažného práva,“ tvrdí T. Vranka.

Protimonopolný úrad SR totiž vo všeobecnosti nemá zákonom danú kompetenciu na posudzovanie ziskovosti firiem, posudzuje len neprimerané ceny konkrétnych tovarov na trhu, a následne podľa toho identifikuje dominantné postavenia.

Aký bude ďalší cenový vývoj

Podľa B. Tomčiaka sa dá v najbližších týždňoch v celej EÚ očakávať mierny rast cien palív o niekoľko centov na liter, keďže spotreba pohonných látok počas letnej sezóny býva najvyššia. Kartel OPEC zároveň pristúpil k ďalšiemu obmedzeniu produkcie a exportu s cieľom potlačiť cenu ropy nahor.

„V najbližších mesiacoch neočakávame veľké výkyvy od súčasných hodnôt, keďže cena ropy ako aj ceny palivových hmôt, sú stabilné. Navyše pozorujeme stabilný kurz eura, čo taktiež podporuje našu hypotézu. V letných mesiacoch môžu ceny benzínu mierne rásť aj na základe zvýšeného dopytu,“ dodáva T. Vranka.  

Analytik Tomčiak tiež očakáva, že na jeseň 2023 sa začne znižovať cenový rozdiel medzi benzínom a naftou, keďže pred zimou sa cena nafty zvykne zvyšovať viac. Pohonné látky však stále budú relatívne lacné a domácnosti si vďaka rastúcim príjmom budú môcť dovoliť nakúpiť viac.