Na Slovensko čaká v eurofondoch 12,8 miliardy eur, musíme ich využiť lepšie ako doteraz

Redakcia FinReport 12.1.2023 Poslať

Od roku 2004 čerpalo Slovensko európske zdroje v rámci troch programových období. Spočiatku sme investovali najmä do verejnej infraštruktúry v oblasti dopravy, no v súčasnosti, po dobudovaní dopravných tepien v krajine, sú naše priority inde. S rastom našej životnej úrovne sa však znižuje podpora zo zdrojov EÚ, pričom musíme zapojiť aj vlastné zdroje a celkovo lepšie investovať.

Foto: Shutterstock

Prioritou je energetická bezpečnosť

V novembri 2022 nám Európska komisia odobrila naše priority pre nové štvrté programové obdobie 2021-2027. Na zmiernenie spoločenských a regionálnych rozdielov dostaneme 12,8 miliardy eur, čo je o 1,7 miliardy eur menej ako za roky 2014-2020.

„Naše potreby sa postupne menia na rozvoj vzdelávania, výskum, inovácie a zmenšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi regiónmi, komunitami a rodinami. Nezanedbateľná pozornosť sa venuje otázke energetickej bezpečnosti a adaptácii na klimatickú zmenu,“ konštatuje analytik verejných financií Národnej banky Slovenska Marián Labaj.

Aj na podporu trhu práce a vzdelávania

Štvrtina zdrojov z rozpočtu EÚ v nasledujúcich rokoch by podľa slov odborníka mala byť využitá na podporu trhu práce, sociálneho začlenenia a vzdelávania. Investície do ľudského kapitálu by mali pokrývať aj začleňovanie rómskej komunity.

„Keďže potrebujeme preorientovať ekonomiku na takú, ktorá je založená na poznatkoch, druhou prioritou je podpora výskumu a inovácií. V tejto priorite je pokrytá aj energetická bezpečnosť a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Financovať by sa mali obnoviteľné zdroje a znižovanie spotreby energií a emisií skleníkových plynov. V tomto období by sa z fondov EÚ mala spolufinancovať aj modernizácia Hornej Nitry po útlme baníctva,“ vysvetľuje M. Labaj.

Ako uvádza ďalej, Európska únia aj postupný rast životnej úrovne v slovenských regiónoch naznačujú, že Slovensko sa bude musieť prispôsobiť novým príležitostiam v oblasti financovania a efektívnejšie využívať vnútorné zdroje na svoj rozvoj. Ako dôsledok týchto zmien sa nám totiž zníži priemerné ročné čerpanie o približne 0,8 % HDP.

Čo by sme mali urobiť, a čomu by sme sa mali vyhnúť

„Od dobrého zámeru preorientovať čerpanie zdrojov EÚ po jeho realizáciu však treba prejsť ešte kus cesty. Čerpanie fondov by malo byť lepšie ako v uplynulej dekáde, investície by sa nemali odsúvať na koniec programového obdobia a snáď prinesú želaný impulz. Neschopnosť čerpať by nemala byť vnímaná ako „schopnosť“ či príležitosť využívaná na financovanie ad hoc vládnych opatrení. Cieľom predsa je, aby regióny získali podporu na modernizáciu a mohli sa priblížiť k rozvinutejším častiam Európy,“ uzatvára analytik.