Na problémy počas uplynulých dvoch rokov doplatil najviac sektor automotive

Foto: Unsplash

Viacero negatívnych vplyvov

„Na základe analýzy výsledkov a údajov za roky 2019 až 2021 musíme skonštatovať, že okrem automotive zrejme nebolo iné odvetvie priemyslu na Slovensku, a rovnako ani v Európskej únii či celosvetovo, ktoré by dokázalo sústrediť všetky vplyvy globálnej krízy v ekonomike,“ konštatuje senior konzultant spoločnosti Expense Reduction Analysts (ERA) Juraj Janči.

Sektor bojoval s vplyvmi koronakrízy, najmä s problémami s logistikou, nedostatkom polovodičov, rastom cien vstupov, no pridala sa aj kríza s nedostatkom vzácnych materiálov a dôsledky vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. To všetko vplývalo a stále vplýva na dodávky materiálov a odbyt, pričom sektor dlhodobo zápasí aj s tlakom Európskej únie na znižovanie emisií.

„Prejavilo sa to na veľmi spomalenom a oklieštenom procese výroby automobilov aj v Slovenskej republike, ktorý viedol k pozastaveniu dodávok niektorých typov značiek automobilov, prípadne k celkovému spomaleniu dodávok. Často nie je problém vyrobiť samotné telo vozidla spolu s motorom a kolesami, ale je problém s finalizáciou elektroniky áut, ich infotaimentu a podobne,“ konštatuje odborník s tým, že pri výrobných závodoch sa tak začali hromadiť flotily automobilov čakajúce na podstatný diel v rámci elektroniky alebo kabeláže vozidla.

Čipy vyberajú z práčok

„Niekde tento nedostatok riešia svojrázne, napríklad demontážou umývačiek riadov, alebo práčok, ktoré obsahujú podobné polovodičové súčiastky, ako potrebujú automobily,“ dodáva na príkladoch z praxe. Na Slovensku sú však aj automobilky, ktoré nepociťujú krízu výpadku výrobných komponentov a ostatné vplyvy, až také intenzívne. Napríklad kórejský výrobca Hyundai/Kia si zaobstaral čipy v predstihu.

Podľa jeho slov nie je možné odhadnúť dĺžku výpadku dodávky polovodičov a iných elektronických súčiastok, ani rastúci tlak na ekologizáciu vozidlového parku a rast cien vstupov. Aj preto je otázne, či Slovensko v roku 2022 vyrobí aspoň toľko vozidiel ako v roku 2021, keď to bolo vyše 1 milión vozidiel.

Riešenie výpadku príjmov

Na Slovensku je automotive najväčším producentom v rámci celého priemyslu (až 47 %) a aj najväčším zamestnávateľom, keď priamo zamestnáva okolo 170-tisíc zamestnancov a nepriamo ďalších 275-tisíc.

„Každá cyklická zmena má určité vplyvy aj na produkciu a zamestnanosť. Vlna protipandemických opatrení mala v roku 2020 vplyv na pokles produkcie a predaja automobilov, tak preto automobilky volili promptné opatrenia a znížili stav zamestnancov, pričom išlo najmä o externých agentúrnych zamestnancov. S poklesom výroby išla do útlmu aj väčšina nákladov,“ konštatuje ďalej odborník ERA.

Vzhľadom na neistý vývoj do budúcna, nárast cien pohonných hmôt a otázky ohľadom výhodnosti elektromobility ide podľa neho o priveľa nejasných premenných, ktoré sťažujú predikcie. Otázny je tiež dopyt kupujúcich, a dokedy budú akceptovať neurčité dodacie termíny, respektíve rušenie modelov, ktoré automobilky postupne sťahujú z trhu a neplánujú už vyrábať.

Návrat do normálu?

Kedy sa sektor vráti do normálu, je momentálne, aj vzhľadom na globálny vývoj, ťažké predpovedať. Tiež je náročné určiť, čo vlastne je dnes „normál“. „Počas pandémie koronavírusu sme si mysleli, že po COVID-19 príde normál. Medzičasom sa nebadane aj s pomocou ECB začala dvíhať inflácia, nastal tiež nedostatok čipov a polovodičov,“ vysvetľuje J. Janči.

Všetky spomenuté vplyvy na automotive, spojené s kontinuálnym tlakom na ekologizáciu vozidiel, budú podľa neho predikovať tlaky na zjednodušenie a zmenu produkcie, zúženie modelových radov a prechod k utilizácii pohonov, kde zosilnie tlak dať definitívne zbohom dieselovým a plugin hybridným pohonom pre osobné motorové vozidlá a zamerať sa na úplný prechod k elektrifikácii pohonu.

„Otázny je postoj EÚ a jednotlivých členských štátov k podpore ekológie a sprísňovaniu emisných predpisov pre motorové vozidlá. Otázny je aj vývoj, a najmä ukončenie konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, pretože Ukrajina bola donedávna významným vývozcom uhlia, koksu, železa a oceľových plechov,“ dodáva na záver odborník ERA.