Na definitívne dokončenie a odovzdanie Plánu obnovy a odolnosti nám zostáva už len jeden mesiac

Foto: Financial Report

S dôrazom na zelenú a digitálnu transformáciu

Plán obnovy a odolnosti je spoločnou reakciou krajín Európskej únie na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie koronavírusu. Jeho príprava je založená na dodržiavaní prísnych požiadaviek Európskej komisie vrátane vyčlenenia 37 % alokácie na zelenú a 20 % na digitálnu transformáciu. Zároveň však jeho úlohou nie je sanovanie priamych škôd spôsobených pandémiou, ale má predstavovať investíciu do našej budúcnosti.

„Verím, že Plán obnovy a odolnosti budú naši občania vnímať ako poctivú snahu zlepšiť život na Slovensku. Zlepšiť ho všetkým ľuďom, každému. Zlepšiť zdravotnú starostlivosť, postaviť nové nemocnice, zlepšiť vzdelávanie, verejnú dopravu, životné prostredie, prehĺbiť digitálne zručnosti, zlepšiť prístup ľudí k spravodlivosti, mať stabilný dôchodkový systém, ktorý nebude znamenať rozvrat verejných financií,“ povedal minister financií (a tiež minister školstva a zdravotníctva – pozn. red.) Eduard Heger.

Plán obnovy a odolnosti by sa mal 14. apríla dostať na rokovanie vlády. Po diskusách s rôznymi partnermi na tému zelená ekonomika, vzdelávanie, zdravotníctvo, digitalizácia, efektívna verejná správa, a veda, výskum a inovácie sa v dokumente objavilo viac ako 2 400 pripomienok.

I. Mikloš: Malé reformy prinesú len malý prínos

Ministerstvo financií považuje Plán obnovy a odolnosti za unikátny projekt nielen rozsahom plánovaných opatrení, ale aj presahom na mnohé ďalšie ministerstvá. V skutočnosti sa však Slovensku núka oveľa viac finančných prostriedkov na vykonanie reforiem v kľúčových oblastiach. Len v rámci eurofondov je k dispozícii z minulého programového obdobia približne 9 miliárd eur a z toho súčasného 13 miliárd. Samozrejme, k dispozícii sú aj príslušné kapitoly štátneho rozpočtu.

„Dôležité je však zmeniť fungovanie systému. Je tu snaha o naštartovanie reforiem, pričom 12 rokov sme tu mali vlády, ktoré reformy brzdili. Aj to je dôvod, prečo Slovensko začalo zaostávať za priemerom Európskej únie,“ povedal včera exminister financií Ivan Mikloš.

Podľa jeho slov je potrebné prekonať všeobecný odpor voči zmenám a zároveň urobiť reformy, ktoré budú zásadné. „Ak by sme totiž pripravili iba malé reformy, ich prínos by bol len malý. Ak však urobíme väčšie zmeny, budú síce nepopulárne, ale prinesú väčší efekt. A to si vyžaduje viac politickú ako odbornú podporu,“ uviedol ďalej s tým, že Plán obnovy a odolnosti je podľa neho po odbornej stránke spracovaný dobre.

Ak sa chceme priblížiť krajinám EÚ, musíme rásť rýchlejšie ako ony

Eduard Heger si je vedomý toho, že kľúčovými faktormi pri presadzovaní Plánu obnovy sú: získanie jednoty a podpory vo vládnej koalícii, zabezpečenie si partnerov a tiež otvorená komunikácia smerom navonok, k občanom. „Z práve skončenej vládnej krízy si beriem ponaučenie, memento, aby sa toto už nikdy neopakovalo,“ povedal včera s tým, že je presvedčený, že tento projekt posunie Slovensko medzi úspešné krajiny.

Plán obnovy a odolnosti, respektíve reformy s ním spojené sú pre Slovensko nesmierne náročnou výzvou. Ivan Mikloš prirovnáva snahu priblížiť Slovensko k priemeru EÚ v priebehu nasledujúcich deviatich rokov k cieleniu na pohyblivý cieľ. „Aj ďalšie krajiny pracujú na svojich Plánoch obnovy a aj ony dostanú na ich realizáciu miliardy eur. Znamená to, že ak sa im chceme priblížiť, náš rast musí byť rýchlejší ako ich,“ dodal na záver.