Môžu obnoviteľné zdroje zabrániť ďalšej eskalácii energetickej krízy?

Foto: Shutterstock

Európa stojí pred náročnou voľbou

Vojna na Ukrajine spôsobila energetickú krízu v Európe. Ceny ropy, elektriny a zemného plynu dosahujú rekordné úrovne, no riešenie situácie zatiaľ zostáva v nedohľadne. S nedávnym pozastavením plynovodu Nord Stream 1 sa táto situácia ešte zhoršila a obavy viacej prehĺbili. Analýza od anglického think-tanku Ember odhaľuje, že nárasty cien energií v Európe sú takmer výlučne spôsobené závislosťou od fosílnych palív.

Európski politici tak stoja pred neľahkou voľbou – zvýšiť spotrebu fosílnych palív, alebo sa viac zamerať na čistú energiu? Hoci väčšina súhlasí s tým, že investovanie do obnoviteľných zdrojov je logickejším riešením, fosílne palivá majú stále silnú základňu podporovateľov. Dôvod je jednoduchý, obnoviteľné energie v Európe zatiaľ nedokážu konkurovať tradičným palivám.

Súvislosť medzi rozvíjajúcou sa krízou a nadmerným spoliehaním sa na dovoz fosílnych palív však tiež viedla k tomu, že podporovatelia zelených energií vidia v tejto situácii možnosť na zmenu. Súčasnosť podľa nich predstavuje jedinečnú príležitosť na prepracovanie energetických systémov. Krajiny by mohli dosiahnuť až zdvojnásobenie čistej energie, a to nielen z environmentálnych dôvodov, ale aj z pohľadu energetickej bezpečnosti.

„Verejná mienka sa zásadne zmenila a vlády začínajú viac vnímať tvrdenie, že odpoveďou na otázku sú domáce obnoviteľné zdroje. Všetky predošlé argumenty v neprospech obnoviteľných energií, ako fakt, že sú menej spoľahlivé alebo drahšie, išli za súčasných podmienok von oknom,“ povedala hlavná analytička spoločnosti Ember Sarah Brownová pre portál The New European.

Príležitosť v kríze?

Ak sa pozrieme do histórie, fakt, že rastúce ceny energií podporujú rozvoj alternatívnych zdrojov, nie je žiadnou novinkou. Naposledy to boli ropné krízy v 70. rokoch minulého storočia, ktoré priniesli prvý skutočný impulz v diskusii o obnoviteľnej energii. Tieto krízy prinášajú výborný historický príklad toho, čo môžu ľudia, komunity a vlády urobiť, keď sú nútení konať.

„Ak sa pozriete naprieč energetickým systémom a históriou, jednoduchá ekonómia vám povie, že ak budete mať vyššiu cenu paliva, spotrebitelia ho chcú nahradiť, či už ide o ropu, alebo zemný plyn,“ vysvetľuje hlavný ekonóm a vedúci ropného priemyslu v energetickej spoločnosti BP Michael Cohen pre portál Politico. „Ak existujú alternatívy, spotrebitelia zmenia svoje správanie.“

Hoci ropné krízy neukončili nadvládu fosílnych palív, vlády boli vďaka nim nútené prijať prvé kroky, na ktorých stavajú zelené energie dodnes. V USA sa napríklad začalo s veľkou výstavbou veterných turbín, ktorá pokračovala až do konca 80. rokov 20. storočia. Dánsko sa stalo priekopníkom vo vývoji komerčnej veternej energie, a dnes podstatnú časť veterných turbín na celom svete vyrábajú dánski výrobcovia a dodávatelia komponentov. Vo Švédsku viedli ropné krízy k prijatiu environmentálnych právnych predpisov, ktoré znížili spotrebu fosílnych palív v priemysle o 70 %.

Zelená, ale za akú cenu

Zástancovia zelenej energie tak majú v situácii úplne jasno. Ako sa však na neľahkú voľbu pozerajú obhajcovia druhej strany? Niektorí sa domnievajú, že kríza bude v skutočnosti rozvoj obnoviteľnej energie brzdiť. Dôvodom by boli vysoké ceny zelených energií a v konečnom dôsledku by sme sa v snahe znížiť ceny a zvýšiť dodávky vrátili k budovaniu ďalšej infraštruktúry pre fosílne palivá.

Generálny riaditeľ Chevronu Michael Wirth pre agentúru Reuters povedal, že európsky plán zvýšenia produkcie obnoviteľných palív v reakcii na rastúce ceny môže mať v skutočnosti neúmyselný krátkodobý efekt zvýšenia cien a spomalenia energetickej transformácie.

„Plán môže narušiť verejnú podporu, ktorá bude potrebná pre energetickú transformáciu. Ak budú ľudia dlhodobo platiť oveľa viac za zelené energie, ich ochota na zmenu sa môže rýchlo vypariť,“ vysvetľuje Wirth. „Jednou z vecí, ktorej sa najviac obávam, je obdobie vysokých cien, ktoré voliči začínajú stotožňovať s ambíciami v oblasti energetickej transformácie.“

Wirth vidí v rámci presadzovania zelených energií oveľa väčší zmysel v znižovaní emisií uhlíka namiesto obmedzenia dodávok ropy a plynu skôr, ako budú obnoviteľné palivá, ako sú solárna a veterná energia, schopné nahradiť fosílne palivá vo veľkom meradle.

Podobný názor má aj generálny riaditeľ Shellu Ben van Beurden, ktorý v rozhovore pre Financial Times uviedol, že vlády príliš často stanovovali emisné ciele bez plánu, ako ich dosiahnuť, a presadzovali zníženie produkcie ropy a plynu bez toho, aby prijali opatrenia na pokrytie spotrebiteľského dopytu. „Pokiaľ spoločnosť verí, že vyhladovaním ponuky fosílnych palív nejakým spôsobom prinútite, aby sa znížil aj dopyt, nie je to udržateľný spôsob riešenia energetickej transformácie.“

Čo sa teda vlastne dohodlo

Európska únia čelí kritickej situácii najmä v dôsledku veľkej závislosti od dovozu z Ruska. V roku 2019 blok prijal Európsku zelenú dohodu a urobil tak dôležité kroky smerom k čistej energii. V dohode sa štáty zaväzujú okrem iného do roku 2030 znížiť emisie aspoň o 55 %. Dnes však dohoda narazila na problém – zemný plyn v nej pôvodne figuroval ako prechodné palivo, pričom ruská invázia na Ukrajinu tak túto iniciatívu de facto zlikvidovala za menej ako pol roka.

„EÚ prehodnocuje tempo svojej vlastnej transformácie tvárou v tvár kríze a prijíma mimoriadne opatrenia na odstránenie riskantnej závislosti Európy od Ruska,“ hovorí vedúci oddelenia klimatických opatrení a zelenej transformácie v think-tanku ECDPM Alfonso Medinilla.

V marci EÚ uviedla, že tento rok zníži závislosť od ruského plynu o dve tretiny a úplne zastaví svoju závislosť pred rokom 2030. Na tento účel predstavila REPowerEU plán vo výške 210 miliárd eur na urýchlenie Európskej zelenej dohody.

Podľa plánu by mala obnoviteľná energia tvoriť 45 % energetických potrieb EÚ do roku 2030 – oproti približne 22 % v roku 2020. Zamerať sa má najmä na urýchlenie schvaľovacieho procesu pre veterné a solárne farmy. Ďalším bodom je zavedenie zákonnej povinnosti inštalovať solárne panely na nové verejné a komerčné budovy do roku 2026 a nové obytné budovy do roku 2029.

Na jednej strane uhlie...

Nie všetky reakcie na energetickú krízu však doteraz boli zelené. Ropná spoločnosť Shell bola požiadaná, aby zvýšila svoju produkciu plynu v Severnom mori, a viaceré krajiny EÚ vyhlásili, že sa musia vrátiť späť k uhliu, aby prekonali predpokladaný nedostatok energie.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck pre agentúru Reuters povedal, že krajina bola prinútená prijať „trpké“ rozhodnutie reštartovať nečinné uhoľné elektrárne. Nemci tak dali koncom júna zelenú na reštart 27 uhoľných elektrární zatiaľ do marca 2024. Nemecká vláda nie je jediná, ktorá sa takto rozhodla konať, hoci je to v rozpore s bojom proti skleníkovým emisiám.

Pridali sa aj Rakúsko, Taliansko, Holandsko a Francúzsko, Poľsko, Česko a Maďarsko, pričom všetci oznámili svoj zámer predĺžiť fungovanie alebo reštart uhoľných elektrární, ktoré boli alebo mali byť odstavené. „Je to hrozné, ale je to nutné zlo, ak sa chce EÚ túto zimu vyhnúť v najlepšom prípade výpadkom prúdu,“ povedala energetická špecialistka z think-tanku Bruegel Simone Tagliapietra.

Podľa viacerých odborníkov by reaktivácia týchto elektrární v Európe mohla za normálnych podmienok vytvoriť 100 až 200 terawatthodín (TWh) dodatočnej energie –  čo pre porovnanie predstavuje až polovicu produkcie všetkých francúzskych jadrových elektrární v roku 2019. Je to až príliš významné číslo na to, aby ho mohla EÚ odignorovať.

...na druhej strane solárne panely

Ak sa pozrieme, ktorému typu obnoviteľnej energie sa za posledné obdobie darilo najviac, víťazom je jednoznačne solárna energia. Hoci v rámci EÚ pokrýva solárna energia len 9 % celkovej produkcie, jej výroba dosiahla v letných mesiacoch nový rekord. Hlavným faktorom bolo slnečné počasie na celom kontinente a nárast solárnych inštalácií, vďaka čomu bola produkcia o 28 % vyššia ako počas predchádzajúceho leta. Podiel solárnej energie na výrobe elektriny bol najvyšší v Holandsku s 23 % a v Nemecku s 19 %.

„Skutočnosť, že EÚ už teraz dokáže vyrobiť takmer 10 % elektriny zo solárnej energie, dáva nádej na prechod na čistejšiu energiu a lepšiu energetickú bezpečnosť,“ povedal hlavný analytik spoločnosti Ember Paweł Czyżak.

Riaditeľ pre technológie a inovácie v Medzinárodnej agentúre pre obnoviteľnú energiu Dolf Gielen zase uviedol, že „hlavným dôvodom rekordnej výroby solárnej energie bola inštalácia ďalších fariem v celej Európe. Ich kapacita sa každý rok rozšíri približne o 15 %.“

Napriek tomu prerušovaná povaha solárnej energie znamená, že ju treba doplniť inými zdrojmi, ktoré môžu generovať elektrinu aj v noci. Európske krajiny tak stále stoja pred neľahkým rozhodnutím, a je takmer isté, že z krátkodobého horizontu bude jedna aj druhá voľba predstavovať zvýšenie výdavkov na energie.