Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Môžu obnoviteľné zdroje zabrániť ďalšej eskalácii energetickej krízy?

Dominik Horváth Ekonomika Poslať

S ruskou inváziou na Ukrajinu a následnými ekonomickými sankciami zo strany Západu zaznamenali ceny ropy, elektriny a zemného plynu závratný nárast, ktorý priniesol vysokú infláciu a viedol k energetickej kríze v Európe aj mimo nej. Momentálne tak najmä starý kontinent stojí pred neľahkou voľbou – zvýšiť spotrebu fosílnych palív, čo by priamo odporovalo dohodám o znižovaní emisií a dlhoročnému úsiliu obmedzovať tieto zdroje, alebo sa viac zamerať na obnoviteľné zdroje energie, ktoré však stále nedokážu pokryť dopyt, a budovanie ich infraštruktúry je drahé.

zelené energie

Foto: Shutterstock

Európa stojí pred náročnou voľbou

Vojna na Ukrajine spôsobila energetickú krízu v Európe. Ceny ropy, elektriny a zemného plynu dosahujú rekordné úrovne, no riešenie situácie zatiaľ zostáva v nedohľadne. S nedávnym pozastavením plynovodu Nord Stream 1 sa táto situácia ešte zhoršila a obavy viacej prehĺbili. Analýza od anglického think-tanku Ember odhaľuje, že nárasty cien energií v Európe sú takmer výlučne spôsobené závislosťou od fosílnych palív.

Európski politici tak stoja pred neľahkou voľbou – zvýšiť spotrebu fosílnych palív, alebo sa viac zamerať na čistú energiu? Hoci väčšina súhlasí s tým, že investovanie do obnoviteľných zdrojov je logickejším riešením, fosílne palivá majú stále silnú základňu podporovateľov. Dôvod je jednoduchý, obnoviteľné energie v Európe zatiaľ nedokážu konkurovať tradičným palivám.

Súvislosť medzi rozvíjajúcou sa krízou a nadmerným spoliehaním sa na dovoz fosílnych palív však tiež viedla k tomu, že podporovatelia zelených energií vidia v tejto situácii možnosť na zmenu. Súčasnosť podľa nich predstavuje jedinečnú príležitosť na prepracovanie energetických systémov. Krajiny by mohli dosiahnuť až zdvojnásobenie čistej energie, a to nielen z environmentálnych dôvodov, ale aj z pohľadu energetickej bezpečnosti.

„Verejná mienka sa zásadne zmenila a vlády začínajú viac vnímať tvrdenie, že odpoveďou na otázku sú domáce obnoviteľné zdroje. Všetky predošlé argumenty v neprospech obnoviteľných energií, ako fakt, že sú menej spoľahlivé alebo drahšie, išli za súčasných podmienok von oknom,“ povedala hlavná analytička spoločnosti Ember Sarah Brownová pre portál The New European.

Príležitosť v kríze?

Ak sa pozrieme do histórie, fakt, že rastúce ceny energií podporujú rozvoj alternatívnych zdrojov, nie je žiadnou novinkou. Naposledy to boli ropné krízy v 70. rokoch minulého storočia, ktoré priniesli prvý skutočný impulz v diskusii o obnoviteľnej energii. Tieto krízy prinášajú výborný historický príklad toho, čo môžu ľudia, komunity a vlády urobiť, keď sú nútení konať.

„Ak sa pozriete naprieč energetickým systémom a históriou, jednoduchá ekonómia vám povie, že ak budete mať vyššiu cenu paliva, spotrebitelia ho chcú nahradiť, či už ide o ropu, alebo zemný plyn,“ vysvetľuje hlavný ekonóm a vedúci ropného priemyslu v energetickej spoločnosti BP Michael Cohen pre portál Politico. „Ak existujú alternatívy, spotrebitelia zmenia svoje správanie.“

Hoci ropné krízy neukončili nadvládu fosílnych palív, vlády boli vďaka nim nútené prijať prvé kroky, na ktorých stavajú zelené energie dodnes. V USA sa napríklad začalo s veľkou výstavbou veterných turbín, ktorá pokračovala až do konca 80. rokov 20. storočia. Dánsko sa stalo priekopníkom vo vývoji komerčnej veternej energie, a dnes podstatnú časť veterných turbín na celom svete vyrábajú dánski výrobcovia a dodávatelia komponentov. Vo Švédsku viedli ropné krízy k prijatiu environmentálnych právnych predpisov, ktoré znížili spotrebu fosílnych palív v priemysle o 70 %.

Zelená, ale za akú cenu

Zástancovia zelenej energie tak majú v situácii úplne jasno. Ako sa však na neľahkú voľbu pozerajú obhajcovia druhej strany? Niektorí sa domnievajú, že kríza bude v skutočnosti rozvoj obnoviteľnej energie brzdiť. Dôvodom by boli vysoké ceny zelených energií a v konečnom dôsledku by sme sa v snahe znížiť ceny a zvýšiť dodávky vrátili k budovaniu ďalšej infraštruktúry pre fosílne palivá.

Generálny riaditeľ Chevronu Michael Wirth pre agentúru Reuters povedal, že európsky plán zvýšenia produkcie obnoviteľných palív v reakcii na rastúce ceny môže mať v skutočnosti neúmyselný krátkodobý efekt zvýšenia cien a spomalenia energetickej transformácie.

Plán môže narušiť verejnú podporu, ktorá bude potrebná pre energetickú transformáciu. Ak budú ľudia dlhodobo platiť oveľa viac za zelené energie, ich ochota na zmenu sa môže rýchlo vypariť,“ vysvetľuje Wirth. „Jednou z vecí, ktorej sa najviac obávam, je obdobie vysokých cien, ktoré voliči začínajú stotožňovať s ambíciami v oblasti energetickej transformácie.“

Wirth vidí v rámci presadzovania zelených energií oveľa väčší zmysel v znižovaní emisií uhlíka namiesto obmedzenia dodávok ropy a plynu skôr, ako budú obnoviteľné palivá, ako sú solárna a veterná energia, schopné nahradiť fosílne palivá vo veľkom meradle.

Podobný názor má aj generálny riaditeľ Shellu Ben van Beurden, ktorý v rozhovore pre Financial Times uviedol, že vlády príliš často stanovovali emisné ciele bez plánu, ako ich dosiahnuť, a presadzovali zníženie produkcie ropy a plynu bez toho, aby prijali opatrenia na pokrytie spotrebiteľského dopytu. „Pokiaľ spoločnosť verí, že vyhladovaním ponuky fosílnych palív nejakým spôsobom prinútite, aby sa znížil aj dopyt, nie je to udržateľný spôsob riešenia energetickej transformácie.“

Čo sa teda vlastne dohodlo

Európska únia čelí kritickej situácii najmä v dôsledku veľkej závislosti od dovozu z Ruska. V roku 2019 blok prijal Európsku zelenú dohodu a urobil tak dôležité kroky smerom k čistej energii. V dohode sa štáty zaväzujú okrem iného do roku 2030 znížiť emisie aspoň o 55 %. Dnes však dohoda narazila na problém – zemný plyn v nej pôvodne figuroval ako prechodné palivo, pričom ruská invázia na Ukrajinu tak túto iniciatívu de facto zlikvidovala za menej ako pol roka.

„EÚ prehodnocuje tempo svojej vlastnej transformácie tvárou v tvár kríze a prijíma mimoriadne opatrenia na odstránenie riskantnej závislosti Európy od Ruska,“ hovorí vedúci oddelenia klimatických opatrení a zelenej transformácie v think-tanku ECDPM Alfonso Medinilla.

V marci EÚ uviedla, že tento rok zníži závislosť od ruského plynu o dve tretiny a úplne zastaví svoju závislosť pred rokom 2030. Na tento účel predstavila REPowerEU plán vo výške 210 miliárd eur na urýchlenie Európskej zelenej dohody.

Podľa plánu by mala obnoviteľná energia tvoriť 45 % energetických potrieb EÚ do roku 2030 – oproti približne 22 % v roku 2020. Zamerať sa má najmä na urýchlenie schvaľovacieho procesu pre veterné a solárne farmy. Ďalším bodom je zavedenie zákonnej povinnosti inštalovať solárne panely na nové verejné a komerčné budovy do roku 2026 a nové obytné budovy do roku 2029.

Na jednej strane uhlie...

Nie všetky reakcie na energetickú krízu však doteraz boli zelené. Ropná spoločnosť Shell bola požiadaná, aby zvýšila svoju produkciu plynu v Severnom mori, a viaceré krajiny EÚ vyhlásili, že sa musia vrátiť späť k uhliu, aby prekonali predpokladaný nedostatok energie.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck pre agentúru Reuters povedal, že krajina bola prinútená prijať „trpké“ rozhodnutie reštartovať nečinné uhoľné elektrárne. Nemci tak dali koncom júna zelenú na reštart 27 uhoľných elektrární zatiaľ do marca 2024. Nemecká vláda nie je jediná, ktorá sa takto rozhodla konať, hoci je to v rozpore s bojom proti skleníkovým emisiám.

Pridali sa aj Rakúsko, Taliansko, Holandsko a Francúzsko, Poľsko, Česko a Maďarsko, pričom všetci oznámili svoj zámer predĺžiť fungovanie alebo reštart uhoľných elektrární, ktoré boli alebo mali byť odstavené. „Je to hrozné, ale je to nutné zlo, ak sa chce EÚ túto zimu vyhnúť v najlepšom prípade výpadkom prúdu,“ povedala energetická špecialistka z think-tanku Bruegel Simone Tagliapietra.

Podľa viacerých odborníkov by reaktivácia týchto elektrární v Európe mohla za normálnych podmienok vytvoriť 100 až 200 terawatthodín (TWh) dodatočnej energie –  čo pre porovnanie predstavuje až polovicu produkcie všetkých francúzskych jadrových elektrární v roku 2019. Je to až príliš významné číslo na to, aby ho mohla EÚ odignorovať.

...na druhej strane solárne panely

Ak sa pozrieme, ktorému typu obnoviteľnej energie sa za posledné obdobie darilo najviac, víťazom je jednoznačne solárna energia. Hoci v rámci EÚ pokrýva solárna energia len 9 % celkovej produkcie, jej výroba dosiahla v letných mesiacoch nový rekord. Hlavným faktorom bolo slnečné počasie na celom kontinente a nárast solárnych inštalácií, vďaka čomu bola produkcia o 28 % vyššia ako počas predchádzajúceho leta. Podiel solárnej energie na výrobe elektriny bol najvyšší v Holandsku s 23 % a v Nemecku s 19 %.

„Skutočnosť, že EÚ už teraz dokáže vyrobiť takmer 10 % elektriny zo solárnej energie, dáva nádej na prechod na čistejšiu energiu a lepšiu energetickú bezpečnosť,“ povedal hlavný analytik spoločnosti Ember Paweł Czyżak.

Riaditeľ pre technológie a inovácie v Medzinárodnej agentúre pre obnoviteľnú energiu Dolf Gielen zase uviedol, že „hlavným dôvodom rekordnej výroby solárnej energie bola inštalácia ďalších fariem v celej Európe. Ich kapacita sa každý rok rozšíri približne o 15 %.“

Napriek tomu prerušovaná povaha solárnej energie znamená, že ju treba doplniť inými zdrojmi, ktoré môžu generovať elektrinu aj v noci. Európske krajiny tak stále stoja pred neľahkým rozhodnutím, a je takmer isté, že z krátkodobého horizontu bude jedna aj druhá voľba predstavovať zvýšenie výdavkov na energie.

logo
Prečítajte si tiež:
17.7.2024 Redakcia FinReport

Alex Henriksen: Nový generálny riaditeľ Tetra Pak pre východnú Európu

Už o dva týždne s platnosťou od 1. augusta 2024 nahradí na čele spoločnosti Tetra Pak s pôsobnosťou pre východnú Európu doterajšiu ...

17.7.2024 Redakcia FinReport

Cena zlata dosiahla rekordných 2 482 dolárov za uncu

Cena zlata sa dostala na svoje nové historické maximum, ktoré predstavuje 2 482 dolárov za troyskú uncu. Pri ceste nahor mu opäť raz pomohli ...

17.7.2024 Robert Juriš

Index bohatstva národov 2024: Najlepšie je na tom Írsko, Slovensko skončilo na 30. mieste

Podľa Indexu bohatstva národov Varšavského podnikového inštitútu najbohatšími krajinami na svete pre rok 2024 sú Írsko, Švajčiarsko a ...

17.7.2024 Martin Jamnický

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa obmedzuje falošné recenzie aj umelé navyšovanie cien

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2024, prináša zmeny, ktoré sa dotknú aj nakupovania cez internet. ...

17.7.2024 Mário Špilberger

Povolené prečerpanie: Kedy vám môže pomôcť a kedy uškodiť?

Možnosť ísť na bežnom účte do mínusu je na Slovensku dlhodobým a stabilným trendom. Povolené prečerpanie však má vysoké úročenie a ...

17.7.2024 Redakcia FinReport

V druhom štvrťroku 2024 stúpol počet bankrotov o 30 %

Počas prvého polroka tohto roka zbankrotovalo na Slovensku 4 688 dlžníkov. Takmer dve tretiny z nich (64 %) boli muži, zvyšných 36 % ...

16.7.2024 Redakcia FinReport

Daniari sa pustili do masívnej kontroly letných prevádzok

Slovenskí daniari z Finančnej správy SR sa počas tohtoročného leta zamerajú na evidenciu tržieb a používanie elektronickej registračnej ...

16.7.2024 Roland Régely

Finanční agenti: Kto si najviac polepšil a kto pohoršil oproti predchádzajúcemu roku?

Poznáme poradie najúspešnejších finančných agentov na Slovensku za uplynulý rok. Po zverejnení účtovných závierok väčšiny ...

16.7.2024 Eva Sadovská

Na Slováka pripadá 30 balení liekov ročne. Ako skončia tie, ktoré nespotrebujeme?

Na Slovensku sme vlani spotrebovali vyše 160 miliónov balení liekov. Na jedného obyvateľa tak pripadalo 30 balení liečiv v hodnote vyššej ...

16.7.2024 Redakcia FinReport

Objednávky v slovenskom priemysle opäť klesajú

Hodnota nových objednávok v priemysle počas tohtoročného mája klesla. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku boli o 1,2 % nižšie. ...

16.7.2024 Martin Jamnický

Prečo bitcoin dosiahol rekordné hodnoty a prečo jeho cena teraz klesá

Najsilnejšej kryptomene bitcoin sa v posledných týždňoch vôbec nedarí. Po tom, ako v marci tohto roku dosiahol svoje historické hodnotové ...

15.7.2024 Robert Juriš

Inflácia klesla na 2,1 %, vrátila sa na svoje trojročné minimum

Ceny potravín, nealkoholických nápojov, piva, vína aj pohonných hmôt počas uplynulého mesiaca opäť o niečo klesli. Júnová inflácia na ...

14.7.2024 Redakcia FinReport

Monitorovanie zamestnancov môže byť problém – pre obe strany

Kontrola zamestnancov na pracovisku je pomerne častá zo strany zamestnávateľov. Chránia tak nielen svoje záujmy, ale aj záujmy zamestnancov s ...

13.7.2024 Redakcia FinReport

Ako sa nenechať napáliť pri reklamácii nábytku

Zariaďujete novú spálňu a posteľ vám dodali v inej farbe, ako ste chceli? Kúpili ste si v obchode s nábytkom novú skriňu, ale po zložení ...

12.7.2024 Redakcia FinReport

Ceny pohonných látok stále rastú, hoci už o niečo pomalšie

Ceny pohonných látok pokračovali v raste aj na začiatku tohtoročného júla. Zdražel 95-oktánový benzín aj motorová nafta, ktoré boli ...

12.7.2024 Redakcia FinReport

Hotelom a penziónom stúpol počet návštevníkov, pomohol zvýšený záujem zo zahraničia

Hoci návštevnosť v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v máji 2024 medziročne vzrástla, k dosiahnutiu hodnôt turisticky úspešného ...

12.7.2024 Mário Špilberger

V kritickom myslení súperia študenti aj účastníci na trhu práce, vzdelávanie sa pomaly zlepšuje

Overovanie informácií je dôležitou výzvou pre súčasnú spoločnosť, študentov a pracujúcich nevynímajúc. Napriek nelichotivým ...

8.7.2024 Ján Sípos

Rusko násilím posúva hranice štátov, štáty Únie menia dobrovoľne hranice dovozu plynu

Rusko sa silou rozhodlo prekresliť hranice na mape aj v realite, agresia Moskvy však prekresľuje aj energetické mapy. Európa sa snaží ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay