Monopolné postavenie Googlu, Facebooku, Apple či Amazonu je ohrozené. Bidenovi demokrati si na ne brúsia zuby

Roland Régely Publikované: 18.1.2021 Poslať

V roku 2021 zrejme dôjde k „skroteniu“ dominantného postavenia niektorých internetových firiem. Firmy ako Google, Facebook, Apple či Amazon tento rok čakajú nepríjemnosti. Americkí politici a federálne úrady plánujú realizovať viaceré regulácie, ktorých cieľom je obmedziť monopolné postavenie technologických gigantov.

Foto: Financial Report

Výrazne k tomu pomohli výsledky federálneho vyšetrovania ich trhových praktík, ktoré trvalo 16 mesiacov. Tie koncom minulého roka zverejnili demokratickí členovia podvýboru Snemovne reprezentantov. Dospeli k rozhodnutiu, že viacero nadnárodných IT firiem so sídlom v USA zneužíva svoje postavenie na trhu.

Žalujú ich za porušenie protimonopolných pravidiel

Americká vláda si v októbri minulého roka vypýtala od štyroch spoločností Apple, Google, Facebook a Amazon citlivé dokumenty a záznamy o komunikáciách medzi vysoko postavenými riaditeľmi. Pokus o reguláciu ich činnosti tak odštartovala ešte dosluhujúca vláda Donalda Trumpa. Výsledkom je, že Americká federálna obchodná komisia (FTC) a desiatky štátov USA koncom minulého roka zažalovali firmy Facebook a Google za údajné porušenie protimonopolných pravidiel, a ďalšie žaloby môžu prísť aj tento rok.

Regulačné orgány sa vo veľkej miere spoliehajú na výpovede a posudky ľudí z brandže. Jednou z nich je Dina Srinivasanová – žena, ktorá sa pred časom rozhodla ukončiť prácu v jednej z najväčších reklamných agentúr na svete a roky bojuje proti nekalým praktikám nadnárodných firiem. K spolupráci na žalobe ju podľa vyjadrení pre NYTimes.com motivovali kroky technologických gigantov, ktoré, ako sama uviedla, „dopredu vedeli, s akými kartami sa bude hrať, a preto mnohé súboje v minulosti vyhrali“.

Z chuligánskych startupov sa stali magnáti

Detailnejšie informácie o vyšetrovaní priniesol portál Engadget.com. Zo všetkých spoločností je údajne najdôkladnejšie preverovaný Google, respektíve jeho materská spoločnosť Alphabet. Vyšetrovanie softvérového gigantu sa zameriava najmä na biznis s reklamami.

Firmy, ktoré boli kedysi „chuligánskymi startupmi“, sa podľa autorov správy zmenili na monopoly, ktoré sme naposledy videli v časoch ropných barónov a železničných magnátov. „Tieto firmy majú príliš veľkú moc, ktorú je potrebné obmedziť a podrobiť primeranému dohľadu,“ uvádza sa v správe federálov.

Jedným z príkladov nekorektného správania sa je akvizícia sociálnej siete Instagram. Tú ešte v roku 2012 kúpil Facebook. Malo sa to stať na popud zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga, podľa ktorého platforma na zdieľanie fotografií a videí predstavovala pre Facebook veľmi rušivý vplyv. Jeho stratégiou je podľa vyšetrovateľov, že prostredníctvom obrovských objemov peňazí získava menšie firmy skôr, než môžu ohroziť jeho dominanciu.

Google a Facebook tesne pred Vianocami ohlásili, že si v prípade protimonopolného zásahu budú vzájomne pomáhať v obhajobe. Spomínané giganty údajne ešte v roku 2018 uzavreli dohodu, v ktorej sa dohodli, že si nebudú vzájomne konkurovať v online reklamných nástrojoch.

Z čoho v USA obviňujú technologické giganty

Apple sa mal dopustiť zneužívania monopolnej pozície v distribúcii aplikácií na iOS zariadeniach. Údajne vytvára bariéry pre konkurenciu a preferuje vlastnú ponuku, zároveň účtuje vývojárom nadhodnotené ceny v App store. Absencia konkurencie tak znižuje kvalitu a inovácie, a zároveň zvyšuje ceny pre zákazníkov.

Amazon je vyšetrovaný za to, že v online predaji znevýhodňuje predajcov tretích strán, ktorých berie ako konkurenciu. Spoločnosť by mala prestať pôsobiť na trhoch, kde konkuruje maloobchodníkom.

Facebook údajne zneužíva svoje monopolné postavenie odkupovaním konkurencie vo svete online reklamy a v sociálnych službách.

Google sa pre udržanie svojho monopolného postavenia rozhodol v online vyhľadávaní vytvoriť celý systém prepojených monopolov. Gigant údajne zneužíva informácie, ktoré má, a vytvára programy aktívne sledujúce činnosť konkurencie. Firma by sa v budúcnosti nemala zúčastňovať aukcií pre online reklamný priestor, ktoré zároveň sama vytvára.

Blokovanie akvizícií i zákaz uprednostňovania vlastných služieb

Regulačným nástrojom na praktiky technologických gigantov má napríklad byť blokovanie budúcich akvizícií a tiež tlak na to, aby tieto firmy viac otvorili svoje platformy. Americkí politici chcú takisto zakázať, aby dominantné platformy v budúcnosti uprednostňovali vlastné služby a produkty.

„Tieto firmy zvyčajne riadia trh a zároveň si na ňom aj konkurujú – je to pozícia, ktorá im umožňuje napísať jeden súbor pravidiel pre ostatných a pritom pre seba používať iný, alebo im to umožňuje vytvoriť kvázi reguláciu, ktorá vyhovuje len im,“ informuje CNBC.

Ako chcú federálne úrady zabrániť monopolnému správaniu sa?

Chcú blokovať ďalšie akvizície gigantov a prísne sledovať zlučovanie s inými subjektmi.
Sledovať preferencie vlastných služieb v konkrétnych systémoch – služby musia byť rovnocenné s ostatnými službami.
Požadovať, aby dominantné firmy spravili svoje služby kompatibilnými s konkurenčnými, aby si používatelia mohli jednoducho presunúť svoje dáta.
Vyžadovať od obchodnej komisie, aby pravidelne zbierala dáta o monopolnom postavení firiem.
Zvýšiť presadzovanie práva odstránením vynútených klauzúl v zmluvných podmienkach, ako aj obmedzenia limitov pre hromadné žaloby.

Trhy si zatiaľ vyšetrovanie výraznejšie nevšimli

Wall Street bezprostredne na správu federálneho vyšetrovania prakticky nezareagoval. Akcie troch zo štyroch spomínaných koncernov totiž deň po jej zverejnení vzrástli. Deje sa tak aj preto, lebo investori dlhodobo zastávajú opačný názor ako vyšetrovatelia. Podľa nich regulačné úrady a politici nemajú nástroje na to, aby zastavili expanziu veľkých technologických firiem ani zvyšovanie ich trhových podielov.

To potvrdzuje aj dianie na najväčšej burze cenných papierov v USA. Akcie Facebooku a Googlu začiatkom roku 2021 kulminovali. V prípade Googlu sa aktuálne cena jednej akcie pohybuje na hranici 1 800 dolárov, pričom v marci minulého roka klesla na hodnotu 1 058 dolárov. Facebook svoje akcie predáva za 266 dolárov, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s marcom 2020. Odborníci sa však zhodujú v tom, že svoju úlohu v hodnote akcií už čoskoro môže zohrať uvedenie konkrétnych regulácií a obmedzení zo strany federálneho úradu.

Demokrati si už na ne brúsia zuby

S vyšetrovaním tech firiem pred časom vyrukovali americkí demokrati. Očakáva sa, že regulácia bude možná najmä po výmene establišmentu. Tá je otázkou už len niekoľkých dní, keďže oba volebné súboje, na prezidentskom poste aj v Senáte, napokon vyhrali demokrati.

Tí po spočítaní všetkých hlasov i neúspešných pokusoch republikánov zvrátiť výsledky volieb získali väčšinu v „hornej komore“ Kongresu. Po rokoch v opozícii budú mať prezidenta a väčšinu v Senáte aj Snemovni reprezentantov, a tak môžu prísť s očakávanými reguláciami online prostredia.

Nastávajúci americký prezident Joe Biden už v rámci svojej predvolebnej kampane avizoval, že plánuje zasiahnuť proti veľkým korporáciám a ich údajne nekalým praktikám.

Aké regulácie hrozia gigantom v roku 2021?

Prvou oblasťou je zvýšená ochrana dát používateľov – v tejto oblasti USA zaostávajú za Európou, kde majú občania neporovnateľne viac práv, a internetové firmy si s ich dátami nemôžu robiť, čo sa im zachce.
Druhou požiadavkou je väčšia transparentnosť algoritmov. Internetové firmy budú musieť odhaliť, prečo a aké príspevky a reklamy sa ľuďom zobrazujú.
Treťou oblasťou je zodpovednosť platforiem za šírenie nenávistného obsahu. Sociálne siete tak aj v USA budú môcť čeliť vysokým pokutám v prípade, že príspevky porušujúce zákon nebudú včas odstránené.
Poslednou oblasťou je monopolné správanie sa technologických gigantov. Riešením môže byť aj reštrukturalizácia – napríklad Facebook a Instagram môžu byť čoskoro rozdelené na dve samostatné firmy.

Problémy s reguláciou môže mať aj WhatsApp

Četovacia aplikácia WhatsApp dala svojim používateľom ultimátum. Buď majitelia appky do 8. februára 2021 potvrdia nové podmienky jej používania, alebo prídu o prístup do aplikácie. Súhlas s novými pravidlami automaticky znamená, že používateľ akceptuje zdieľanie osobných údajov, ako sú telefónne číslo, kontakty na blízkych a tiež lokality, v ktorých sa nachádza so sieťou Facebook a Instagram. Tento krok sa očakával od chvíle, keď sa WhatsApp v roku 2014 stal súčasťou impéria Marka Zuckerberga.

Regulácia zo strany federálnych úradov v USA tak môže najnovšie zasiahnuť aj WhatsApp. Okrem „opletačiek“ so zákonom môže mať platforma problém aj s ubúdajúcimi používateľmi. Viaceré autority v USA už kvôli zdieľaniu dát so sociálnymi sieťami vyzvali na bojkot aplikácie. Najnovšie napríklad aj najbohatší muž sveta Elon Musk. Ten odporúča prechod na iné platformy, napríklad na platformu Signal, ktorá ponúka podobnú funkcionalitu ako WhatsApp, no bez zdieľania dát.