Monitorovanie zamestnancov môže byť problém – pre obe strany

Redakcia FinReport 14.7.2024 Poslať

Kontrola zamestnancov na pracovisku je pomerne častá zo strany zamestnávateľov. Chránia tak nielen svoje záujmy, ale aj záujmy zamestnancov s ohľadom na bezpečnosť ich zdravia a života pri práci. Čoraz častejšie sa však už aj na Slovensku vynára otázka, do akej miery je možné chrániť záujmy zamestnancov a neporušovať pritom ochranu ich súkromia. Túto problematiku upravuje nielen Zákonník práce, ale aj GDPR. Napriek tomu to niekedy môže predstavovať problém.

Foto: Shutterstock

Ako monitorovať zamestnanca

Kontrola na pracovisku môže prebiehať viacerými spôsobmi. Ide napríklad o monitorovanie zamestnancov pomocou mikrofónov, biometrických údajov – napríklad pri evidencii dochádzky prostredníctvom odtlačku prsta alebo cez GPS.

78563

Rovnako sa môže stať, že zamestnávateľ kontroluje elektronickú komunikáciu zamestnancov či ich aktivitu na sociálnych sieťach. Podľa odborníka na ochranu osobných údajov však nie je možné zamestnanca kontrolovať len tak.

Základné predpoklady monitorovania

„Základným predpokladom legálneho monitorovania zamestnancov v zmysle Zákonníka práce je existencia vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa. Nasledovať musí prerokovanie zavádzaného kontrolného mechanizmu so zástupcami zamestnancov a taktiež povinnosť informovať o zavádzanom kontrolnom mechanizme,“ upozorňuje odborník na ochranu osobných údajov z advokátskej kancelárie Dagital Legal.

8889

Podľa jeho slov z pohľadu GDPR je potrebné vypracovať balančný test, upraviť internú dokumentáciu prevádzkovateľa a v prípade potreby aj pripraviť posúdenie vplyvu na ochranu údajov.

Zamestnávatelia by mali vždy pamätať na základné zásady ochrany osobných údajov, a to bez ohľadu na použitú technológiu. Tiež platí, že na obsah elektronickej komunikácie, ktorá sa uskutočnila v prevádzkových priestoroch, sa vzťahuje rovnaká ochrana základných práv ako na analógovú komunikáciu.

Bez informovania zamestnanca to nepôjde

„Je veľmi nepravdepodobné, že právnym základom na spracúvanie údajov v práci bude súhlas, pokiaľ zamestnanci nemôžu odmietnuť spracúvanie bez nepriaznivých následkov. Sú však prípady, keď sa zamestnávateľ môže odvolať na plnenie zmluvy a oprávnené záujmy, no len vtedy, ak je spracúvanie jednoznačne nevyhnutné na legitímny účel a je v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity. V každom prípade by zamestnanci mali dostať účelné informácie o prebiehajúcom monitorovaní,“ upozorňuje advokát Jakub Berthoty.

S pocitom nedôvery a neistoty

Okrem právnej roviny môže mať sledovanie zamestnancov vplyv aj na atmosféru na pracovisku. „Hoci môže byť monitorovanie transparentné a zamestnanci sú o ňom informovaní, narúša pocit dôvery aj pocit psychologického bezpečia a zamestnanci môžu pociťovať strach z toho, čo všetko môže zamestnávateľ sledovať,“ myslí si koučka a lektorka Katarína Ožvoldová zo Slovenskej asociácie koučov (SAKo).

74586

Podľa nej odpoveďou manažmentu na túto formu neistoty by malo byť budovanie dôvery cez vzťah a otvorenú komunikáciu s ľuďmi. „Manažéri a lídri potrebujú svojim zamestnancom venovať čas a pozornosť a vytvárať priestor, v ktorom môžu byť vypočutí a cítiť, že na ich názore a nápadoch záleží,“ dodáva odborníčka.

Témy