Mohli sme ako štát šetriť viac, nemuseli sme sa teraz tak zadlžovať, hovoria bankoví analytici

Foto: shutterstock

Prepad ekonomiky hlbší ako počas krízy v roku 2009

Uzavretie prevádzok v mnohých sektoroch ekonomiky na ochranu zdravia zamestnancov a zákazníkov, pokles dopytu či chýbajúce dodávky materiálu do firiem. Všetko je predzvesťou toho, že slovenská ekonomika sa prepadne. Kríza zasiahla v prvom rade služby a priemysel. 

Prepad ekonomiky v tomto roku na základe analýz odhaduje Slovenská sporiteľňa (SLSP) zatiaľ o 5 až 10 %. Všetko však závisí od toho, ako dlho bude naša ekonomika uzavretá. „Najväčší prepad sme zaznamenali koncom marca a v prvej polovici apríla. Aktuálne by sa situácia mohla začať postupne zlepšovať,“ uviedla hlavná ekonómka SLSP, Mária Valachyová. Rýchlejšie oživovanie ekonomiky sa dá očakávať v druhej polovici tohto roka.

Podobne odhaduje pokles slovenskej ekonomiky Tatra banka, v tomto roku priemerne o 6 %. „Je to pokles, ktorý je o niečo hlbší ako v roku 2009, kedy nás zastihla svetová hospodárska kríza, no rozdiel je v tom, že po odznení choroby a reštrikčných opatrení, by sme mali byť svedkami rýchleho návratu na pôvodné, pred COVID-19, úrovne,“ uviedol ekonomický analytik Tatra banky, Juraj Valachy. 

Tento výrazný pokles ekonomiky je naviazaný na očakávanú recesiu nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických. V USA očakávajú pokles HDP o 2,7 % a v eurozóne až o 4 % HDP. 

V aktuálnom odhade však bankoví analytici nepočítajú s druhou vlnou pandémie, ktorá môže prísť pri postupnom otváraní ekonomiky. Vtedy by bol prepad našej ekonomiky podstatne väčší. „Ak by sa priškrcovanie ekonomiky znova opakovalo, môže byť prepad ekonomiky väčší ako 10 %,“ ozrejmila Mária Valachyová. 

Nezamestnanosť stúpne o viac ako 2 %

Pod vplyvom rekordného poklesu ekonomiky musíme do budúcna počítať aj s rastom nezamestnanosti v nasledujúcich mesiacoch. To, že miera nezamestnanosti stúpne, potvrdzuje aj hlavná ekonómka Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne. „V tomto roku odhadujeme nárast nezamestnanosti na približne 8 %, čo predstavuje približne 60-tisíc ľudí, ktorí prídu o prácu. Minulý rok bola priemerná miera nezamestnanosti tesne pod 6 %. 

Zároveň však takmer úplne zamrzol dopyt zamestnávateľov, čo môže predstavovať problém hlavne pre ľudí vstupujúcich na trh práce, ako sú čerství absolventi škôl. Podľa analýzy UniCredit Bank by sa nezamestnanosť v priebehu tohto roka mohla stúpnuť až na úroveň spred troch či štyroch rokov, keď bola na úrovni 8,1 % (2017) až 9,6 % v roku 2016. Nedá sa pritom ani úplne vylúčiť, že v prípade predlžovania pandémie by mohla dosiahnuť až dvojciferné číslo.

Opatrenia vlády SR a Európskej únie by však mali nárast nezamestnanosti zmierniť a chrániť pracovné miesta ľudí. Na európskej úrovni bol zavedený nový finančný nastroj na podporu zamestnanosti v členských krajinách. Slovensko má v rámci tejto iniciatívy možnosť využiť približne 1 miliardu eur na zlepšenie situácie na trhu práce. Mieru zamestnanosti sa snaží udržať aj vláda svojimi opatreniami pre živnostníkov, malé, stredné či veľké podniky, ktorým tak chce uľahčiť koronakrízu.

Zadlženie štátu sa výrazne prehĺbi

Analýza UniCredit Bank odhaduje, že deficit verejných financií by sa na Slovensku kvôli pandémii COVID-19 mohol tento rok vyšplhať až smerom k 10 % HDP. Tento deficit sa na Slovensku už v minulom roku prehlboval o 0,25 percentuálneho bodu z 1,05 % na 1,30 % HDP. Ešte výraznejšie však zaostal za plánom vyrovnaného rozpočtu, ktorý pre rok 2019 schválila vláda a parlament. 

Výrazné zvýšenie deficitu verejných financií sa zákonite prejaví aj na prudkom raste verejného dlhu, ktorý sa na základe prognózy UniCredit Bank môže navýšiť až nad úroveň 60 % HDP. Podobný odhad rastu verejného dlhu má aj Slovenská sporiteľňa. Tá očakáva, že verejný dlh sa dostane na úroveň viac než 55 % HDP. To je blízko úrovni, na akej sme boli v roku 2009. V posledných rokoch sa Slovensku pomalým tempom darilo verejný dlh znižovať. Za rok 2019 podiel verejného dlhu na HDP klesol o 1,4 percentuálneho bodu, veľmi tesne pod 48 % HDP. 

Verejné výdavky v minulom roku rástli výraznejšie než verejné príjmy, a to aj napriek tomu, že ich nárast tlmili nižšie verejné investície. Zvýšené výdavky bývalej vlády sme mohli vidieť v podobe rôznych sociálnych balíčkov pred parlamentnými voľbami.

Väčšie úspory by nám dnes dokázali pomôcť omnoho viac. „Mohli sme šetriť viac, tým by sme sa v súčasnej situácii nemuseli tak výrazne zadlžovať,“ tvrdí hlavná ekonómka SLSP, Mária Valachyová. Do budúcna by bolo podľa nej pre Slovensko prínosom snažiť sa o prebytok verejných financií, čo sa však v histórii Slovenska ešte nestalo. Pre porovnanie, susedné Česko patrí medzi päť najmenej zadlžených štátov EÚ s verejným dlhom na úrovni 31,1% HDP.

Narastajúci verejný dlh bude musieť Slovensko v budúcnosti splatiť, preto sa dá očakávať znižovanie množstva výdajov v jednotlivých sektoroch. „Musíme si uvedomiť, že rôzne sociálne podpory a ďalšie výdavky budú musieť byť v budúcnosti výrazne nižšie,“ upozornila Valachyová. Na druhej strane však možno vďaka súčasným záchranným opatreniam nebude v budúcnosti na Slovensku také veľké množstvo ľudí ohrozených chudobou.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.