Foto: Flickr

MMF upozorňuje na to, že Slovensko dobieha priemer Európskej únie. „V záverečnom stanovisku MMF ocenilo úspešný hospodársky model Slovenska a vysokú úroveň integrácie do medzinárodných dodávateľských reťazcov. Nárast produktivity v hospodárstve za posledné dve desaťročia priniesol dobiehanie výšky príjmov Slovákov k priemeru EÚ. Silný rast zamestnanosti viedol aj k poklesu miery nezamestnanosti na historicky najnižšie úrovne a rast miezd v súkromnom aj verejnom sektore,“ hovorí Ministerstvo financií SR (MF SR). 

„MMF očakáva rast ekonomiky v roku 2019 na úrovni 3,5 %. Za silným rastom je najmä nárast exportných kapacít v automobilovom priemysle ako aj domáca spotreba. Oproti predošlým rokom očakáva zmiernenie tempa rastu v kontexte pretrvávajúcich zahraničných rizík a ochladenia rastu na prelome roku 2018 a 2019,“ hovorí MF SR.

MMF však upozorňuje, že ekonomický cyklus sa môže blížiť k obratu a štrukturálne zmeny menia automobilový priemysel, ktorý je hlavným motorom slovenskej ekonomiky. „Politiky v krajine by mali smerovať k tomu, že nanovo oživia model rastu ekonomiky,“ upozorňuje MMF. Slovensko by podľa MMF okrem iného malo zlepšiť efektivitu verejného sektora a investovať do infraštruktúry. MMF zároveň upozorňuje, že Slovensko potrebuje robiť opatrenia, aby zabezpečilo, že si udrží rozpočtovú a finančnú stabilitu. MMF neočakáva, že Slovensko v v tomto roku dosiahne vyrovnaný rozpočet a očakáva deficit na úrovni 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). 

Rozpočet Slovenska na tento rok skutočne počíta s nulovým deficitom. Májová daňová prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však naznačuje, že vývoj daňových a odvodových príjmov verejnej správy je horší ako predpokladá tohtoročný rozpočet. „Májová daňová prognóza indikuje nižšie daňovo-odvodové príjmy o 216 mil. eur v porovnaní s rozpočtom verejnej správy 2019-2021, ktorý bol schválený parlamentom v decembri 2018,“ hovorí RRZ.

„V rozpočte nie je premietnuté zníženie príjmov z dôvodu zavedenia rekreačných poukazov a nižšej DPH v sektore ubytovacích služieb ku ktorým boli vytvorené rezervy na výdavkovej strane. Navyše, predpokladáme, že zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov spôsobí zníženie príslušných výdavkov na poľnohospodárstvo o 35 miliónov eur na 50 miliónov eur. Celkový odhadovaný vplyv na saldo verejnej správy je tak miernejší a dosahuje -96 miliónov eur,“ dopĺňa RRZ.