Mladí chcú odísť do zahraniča, politika ich nezaujíma

Zdroj foto: Pexels.com

Na Slovensku sa prieskumu zúčstnilo 700 ľudí vo veku od 15-24 rokov. „Mladých sme sa pýtali, ako sa cítia vo svojej krajine, aké majú predstavy o  svojej budúcnosti, či oni sami majú vplyv na fungovanie spoločosti a  ako sa politicky angažujú,“ tvrdí o  výskume Katarína Čavojská z  Rady mládeže Slovenska (RMS). „Mladých ľudí ohrozuje najmä nezamestnanosť a  chudoba. Podľa všetkého je to problém systému vzdelávania, ktorý zlyháva. Nielenže mladých školstvo nepripravuje na trh práce, neučí ich ani ako sa stať aktívnymi občanmi. To čsto vedie ku politickej apatii, nezáujmu o  veci verejné, nižšej politickej aktivite a  tendencii voliť vo voľbách radikálne politické subjekty,“ dodáva. 

Dôverujú rovesníkom 

Z prieskumu ďalej vyplýva, že mladí ľudia nedôverujú štátnym inštitúciám.  Viac ako 80 percent respondentov nedôveruje vláde a  parlamentu, 67 percent nedôveruje súdom. Väčšina opýtaných má pocit, že nedokážu ovplyvniť, čo sa v  spoločnosti deje. Až 43 percent respondentov vyjadrilo presvedčnie, že nemajú žiaden vplyv na fungovanie štátu a  inštitúcií. „Je veľmi znepokojujúce, že mladí ľudia sa cítia z  našej spoločosti vylúčení – necítia podporu ani záujem zo strany štátu a  môžeme konštatovať, že ani viac ako rok a  pol po voľbách sa na tom nič nezmenilo,“ dodáva Čavojská. Napriek tomu mladí dôverujú mládežníckym a  študentským organizáciám, tento postoj vyjadrilo dokonca až dokonca až 69 percent opýtaných.

O  politike iba v súkromí

Vzťah mladých ľudí k politike výrazne ovplyvňujú sociálne siete. Prieskum RMS poukázal na to, že aj keby chceli byť mladí ľudia mimo politického diania, práve sociálne siete im to neumožňujú. Pomocou zdieľania sa tak informácie môžu dostať ku komukoľvek. 

Výsledky prieskumu ukázali, že mladí ľudia rozoberajú politiku najmä s  priateľmi a  rodičmi, menej však v  škole. Aktívne vstúpi do verejného priestoru len veľmi málo mladých ľudí. Len osem percent opýtaných sa osobne v  poslednom roku zúčstnilo na verejnom zhromaždení alebo demonštrácii. Desať percent sa podieľalo na bojkote produktov a  šesť percent sa venovalo roznášaniu letákov s  politickým obsahom.