Zdroj foto: Pexels.com

Tlak na etiku podnikania

V súčasnosti si len menej než polovica miléniovej generácie myslí, že podniky sa správajú eticky. Výročná správa spoločnosti Deloitte o miléniovej generácii odhalila, že podnikanie firiem vo všeobecnosti považuje za etické len 48 % respondentov. 

„Príslušníci miléniovej generácie a generácie Z sa výraznejšie orientujú na širšiu úlohu podnikov v spoločnosti a sú presvedčení, že ich úspech by sa mal merať aj inak, než len finančnými ukazovateľmi. Sú presvedčení, že prioritami podnikov by mala byť tvorba miest, inovácie, zlepšovanie súkromného a pracovného života zamestnancov a pozitívny prínos pre spoločnosť a životné prostredie,“ vysvetlil Marián Hudák, vedúci partner spoločnosti Deloitte.

„Mladí ľudia majú čoraz väčší záujem o investovanie, viacerí priznávajú, že investovať nevedia.“

Ešte horšiu mienku majú mladí ľudia o politickom dianí. Za pozitívnu silu v spoločenskom dianí považuje politikov len 19 % respondentov, teda približne až 7 z 10 účastníkov prieskumu považuje vplyv politikov za negatívny. Nositeľmi pozitívnej zmeny by podľa mladých ľudí mohli byť podnikateľskí lídri. „Tri štvrtiny opýtaných si myslí, že nadnárodné spoločnosti majú potenciál pomôcť vyriešiť ekonomické, environmentálne a sociálne výzvy spoločnosti, a preto je ich povinnosťou zapojiť sa do zlepšovania spoločnosti,“ uvádza spoločnosť Deloitte.

Túžba po flexibilnej práci

Generácia mladých ľudí má špecifické nároky aj na svojich zamestnávateľov. Túžia sa viac vzdelávať a taktiež flexibilne rozdeľovať svoj čas medzi prácu a súkromné aktivity. „Príspevky zamestnávateľa by mali ísť podľa tejto skupiny zamestnancov jednoznačne do vzdelávania. Finančnú pomoc na výučbu jazykov si praje až 46 percent, hneď druhé je odborné vzdelávanie, na ktoré by si želalo príspevok od svojej firmy 33 percent zamestnancov generácie Y,“ uvádza mzdový portál Platy.sk. Rovnako 33 by privítalo ako benefit od zamestnávateľa masáže. 

Firmy by taktiež mali zapracovať na spravodlivom odmeňovaní zamestnancov a dôležitú úlohu zohráva aj možný kariérny rast. „Z prieskumu vyplynulo, že mileniálom na pracoviskách najviac chýba férové odmeňovanie a možnosť osobného a profesionálneho rastu. Firmy, ktoré chcú byť atraktívnym zamestnávateľom pre túto cieľovú skupinu, by mali svoj odmeňovací systém v prvom rade stransparentniť a jasne komunikovať. V plate a v prístupe ku kariérnemu rastu by nemali figurovať žiadne diskriminačné praktiky,“ uvádza portál Platy.sk.

„Mladí ľudia nepovažujú podnikanie firiem za etické, úspech sa má podľa nich hodnotiť inak ako len finančnými ukazovateľmi.“

Napriek zvýšeným nárokom na zamestnávateľa, finančný sektor je jedným z atraktívnych odvetví pre mileniálov. Z údajov portálu Profesia.sk vyplýva, že mladí ľudia sa zaujímajú o pracovné pozície najmä v oblasti technickej podpory, techniky a rozvoja, manažmentu, ľudských zdrojov a bankovníctva. Naopak neláka ich poľnohospodárstvo, rôzne druhy služieb, textilný priemysel či cestovný ruch. 

„Problém s nezáujmom mileniálov môže trápiť aj zamestnávateľov v cestovnom ruchu. Neustále rastúce odvetvie na Slovensku nie je pre týchto ľudí zaujímavé tak, ako napríklad bankovníctvo či pozície v rámci ľudských zdrojov,“ uvádza portál Profesia.sk.

Väčší záujem o finančné nástroje

Záujem o financie sa v prípade mladých ľudí prejavuje aj mimo pracovného života. „Nadpolovičná väčšina Slovákov vo veku od 18 do 38 rokov sa aktívne venuje investovaniu. Konkrétne 55 % z nich už dnes investuje časť svojich úspor. Najčastejšie umiestňujú svoje financie do investičných fondov (37 %), nehnuteľností (29 %) a vzdelania (28 %). Do budúcnosti však väčšina mileniálov zvažuje ako investíciu predovšetkým nákup nehnuteľnosti (58 %),“ hovorí prieskum pre spoločnosť xPartners. 

„Zo 45 % mileniálov, ktorí neinvestujú, uviedlo 42 % ako dôvod nedostatok hotovosti, 31 % preferuje držanie hotovosti alebo sa nechce kvôli investíciám zadlžiť a ďalších 24 % odpovedalo, že investovať nevie. Ani do budúcnosti investície nezvažuje 15 % mladých ľudí,“ ukázal prieskum.

Množstvo ľudí si však investovať netrúfa, rozhodne sa teda otvára priestor na poskytovanie kvalitných finančných služieb. „Takmer štvrtina mladej populácie priznala, že investovaniu nerozumie,“ komentovala výsledky Silvia Holá, hlavná analytička xPartners. „To dokazuje fakt, že slovenský národ trpí nedostatočnou finančnou gramotnosťou. Za týmto deficitom stojí prevažne chýbajúca, poprípade minimálna ekonomická a finančná edukácia na základných a stredných školách,“ dodáva. 

Mladí ľudia s náskokom najviac investujú do nehnuteľností, nasleduje zlato a akcie. Záujem vzbudili aj kryptomeny. „Momentálne najviac diskutovanými ‚investíciami‘ súčasnej doby sú kryptomeny, ktoré sú preferované u 15,7 % respondentov napriek silným výkyvom ich cien a hroziacim reguláciám v EÚ,“ hovorí Holá.