Málo bytov, slabá výstavba a vysoké ceny. Kombinácia, na ktorú doplácajú najmä mladí

Foto: Unsplash

Situácia s bývaním nie je na Slovensku vôbec ružová. Problémom nie sú iba vysoké ceny bytov, ale aj ich malý počet a pomalá výstavba. Podľa dát Eurostatu až 29,9 % Slovákov žije v preplnených domácnostiach. Pre porovnanie, v celej Európskej únii je to 16,9 % ľudí, v susednom Česku 16,6 % a v Rakúsku 13,7 %.  Situácia sa zlepšuje iba pomaly – v roku 2015 totiž žilo v preplnených domácnostiach 37,8 % Slovákov.

Rýchlejšiemu zlepšeniu bráni pomalá výstavba nového bývania. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa tento rok na Slovensku dokončilo 11 015 nových bytov, čo je o 13,1 % menej v porovnaní s dlhodobým priemerom. Začalo sa stavať 11 511 bytov, čo je o 22,1 % menej než dlhodobý priemer.

Súčasné tempo nestačí

„Nové bývanie na Slovensku však pribúda príliš pomaly už dlhodobo. Výsledkom je, že na jedného obyvateľa pripadá podľa štatistík Eurostatu iba 1,1 izby. To je spolu s Rumunskom najmenej v celej Európskej únii, ktorej priemer je 1,7 izby na obyvateľa. Aby sa situácia zlepšila, je potrebné dokončiť výrazne viac bytov, než súčasných 4-tisíc za kvartál. A to najmä v regiónoch, kde napriek nepriaznivému demografickému vývoju obyvatelia pribúdajú,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Takýmto regiónom je predovšetkým Bratislava, ktorá ťaží z vnútroštátnej i medzinárodnej migrácie. Aj preto podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy bude do roku 2050 potrebných až 123-tisíc nových bytov pre pribúdajúcu populáciu. Navyše, za 10 rokov sa zdvojnásobil počet jednočlenných domácností, čo taktiež vytvára tlak na bývanie.

„Keďže nová výstavba nestíha dopytu, výsledkom je rast cien, ktorý konštatuje tak Štatistický úrad SR, ako aj Národná banka Slovenska. Druhá menovaná inštitúcia navyše vo svojej najnovšej správe o finančnej stabilite upozorňuje, že hypotéky sa vo väčšej miere stávajú doménou ľudí s vyšším príjmom. Tí s horšou výplatou sa musia častejšie spoliehať napríklad na spoludlžníkov. Na hypotéky sú pritom odkázaní najmä mladí, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji, do ktorého sa sťahujú. Okresy z tohto kraja boli jediné, v ktorých počet obyvateľov poskočil o viac ako 5 %,“ približuje Marek Malina.

Mladým chýba majetok

Práve mladšia generácia je tá, pre ktorú môže byť výzvou našetriť si potrebných 20 %, aby vôbec úver na bývanie získala. Potvrdzujú to aj dáta Portu. Až 38,15 % klientov vo veku od 18 do 26 rokov pri zakladaní účtu deklaruje, že ich celkový majetok nedosahuje ani 4-tisíc eur. Majetkom nad 20-tisíc eur sa môže pochváliť iba necelých 20 % mladých investorov. Do tejto sumy sa pritom nepočítajú iba peniaze, ale aj hnuteľné veci a reality. Navyše, až 43,5 % mladých uvádza pravidelný ročný príjem do 4-tisíc eur.

Pozn.: Ide o odpovede klientov Portu vo veku 18 až 26 rokov pri zakladaní si investičného účtu.

„Nemôžeme byť preto prekvapení, že na Slovensku mladí ľudia žijú s rodičmi veľmi dlho v jednej domácnosti, alebo im tí musia na bývanie prispievať. Napríklad, v kategórii 25- až 34-ročných takzvaný mama hotel  využíva 57,5 % Slovákov, no iba 22,8 % Čechov, priemer EÚ je 29,7 %. Osamostatnenie sa od rodičov je tak na Slovensku výrazne pomalšie, horší v tomto ukazovateli sú iba Chorváti,“ upozorňuje Marek Malina.

Našetriť si na hypotéku vlastnými silami však môže byť pred tridsiatkou príliš ťažká úloha. Preto je lepšie nespoliehať sa na to, že sa výstavba bytov zrýchli a bývanie sa stane dostupnejšie. Riešením je napríklad pomoc rodičov, s ktorou - ak sa začne dostatočne skoro, tak nemusí byť úver na bývanie príliš drahý. „Ak by niekto odkladal 18 rokov potomkovi 60 eur mesačne, čo je základná výška detských prídavkov, a tieto peniaze investoval, pri štandardnom zhodnotení finančných trhov o 8 % by mu ušetril vyše 28-tisíc eur. Aj po zohľadnení rastu cien je to suma, ktorá dokáže dieťaťu pomôcť, aby skôr dosiahlo na hypotéku. A to najmä v prípade, ak rodič odkladanú sumu postupne navyšuje o infláciu. Takto pomôže dieťaťu opustiť rodné hniezdo výrazne skôr, než keď si bude musieť šetriť samé,“ dodáva Marek Malina.