Ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia kvôli vyššej mzde, zvýšení si kvalifikácie a lepším podmienkam

Foto: Shutterstock

V očakávaní vyšších miezd a nových príležitostí

Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton a Gi Group sa nedostatok pracovných síl týka všetkých sektorov, ale najmä logistiky, výroby a automotive. Takmer 50 % pracovníkov prišlo za prácou do novej krajiny z Rumunska, Maďarska, Poľska, Talianska, Portugalska a Bulharska. Značný prílev zahraničných pracovníkov je tiež z Ukrajiny.

Slovenské firmy však hľadajú v súčasnosti pracovníkov pre domáci trh najmä z krajín mimo EÚ, predovšetkým z postsovietskych krajín a Ázie, ako sú Gruzínsko, Moldavsko, Kazachstan či Arménsko, no tiež Filipíny alebo Bangladéš. Jedným z kľúčových kritérií je mzdové ohodnotenie, ktoré výrazne zaostáva za výškou v západných krajinách EÚ, no nie je jedinou podmienkou.

„Ľudia migrujúci za prácou hľadajú najmä lepšie pracovné podmienky a vyššiu mzdu. Mimo pracovného prostredia sú to tiež ďalšie faktory, ako zlepšenie sociálneho statusu či viac príležitostí pre život a rodinu. Okrem toho v novom zamestnaní získajú tiež nové zručnosti, ako je rozvoj jazykových vedomostí či zvýšenie kvalifikácie,“ hovorí riaditeľ personálnej agentúry Martin Malo.

Výhody medzinárodnej mobility práce

Mobilitu v rámci EÚ ovplyvnila nielen pandémia koronavírusu, ale tiež vojnový konflikt na Ukrajine. Medzinárodná mobilita má však pre EÚ aj značne pozitívne ekonomické dôsledky. Nielenže znižuje nezamestnanosť a pokrýva dopyt firiem, zahraniční pracovníci tiež prispievajú k zvyšovaniu HDP danej krajiny.

„Okrem toho majú aj ďalšiu pridanú hodnotu pre túto krajinu – vykonávajú totiž práce, ktoré miestni ľudia odmietajú, alebo pre ktoré nie je dostatok lokálnych expertov. Ide teda o prekonanie problémov s nedostatkom uchádzačov na pozície, ktoré je v krajine ťažké obsadiť,“ vysvetľuje odborník.

Podľa jeho slov medzinárodná mobilita tiež pomáha vytvárať mzdovú konvergenciu naprieč krajinami EÚ, a teda znižuje rozdiel medzi mzdami jej východných členov a západoeurópskymi krajinami. Tiež je motorom neustáleho zvyšovania kvalifikácie, čo ľuďom umožní stať sa skutočne zamestnateľnými a vytvárať ďalšie spoločenské hodnoty.

Krajiny zápasia o konkurencieschopnosť a stabilitu

Vyspelé západné krajiny EÚ si uvedomujú, že nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily prichádza ich ekonomika o konkurencieschopnosť a o stabilitu v podnikaní. Aj preto sa snažia prilákať nových pracovníkov flexibilnou reakciou svojich národných vlád.

Napríklad Nemecko už v roku 2021 vytvorilo pracovné podmienky, vďaka ktorým bude vedieť zaplniť 400-tisíc chýbajúcich pracovných pozícií. Poľsko uľahčuje zamestnávanie zahraničných pracovníkov vďaka flexibilnej validácii diplomov a profesných kvalifikácií. Česká legislatívna úprava realizuje zjednodušené a rozšírené vládne programy zamerané na podporu ekonomickej migrácie. Holandsko zase poskytuje jazykové kurzy a školenia.

Aj vďaka takýmto programom sa podarilo stabilizovať podnikateľské prostredie a doplniť nedostatok kandidátov v kľúčových odvetviach v Nemecku (3,3 milióna pracovníkov), Holandsku (447-tisíc) a vďaka silnému zastúpeniu slovenských občanov aj v Česku (197-tisíc). Na Slovensko však prišlo podľa analýzy mobility len 46-tisíc pracovníkov.