Letecký priemysel generuje miliardové straty a prepúšťa desiatky tisíc zamestnancov

Foto: Shutterstock

Na porovnanie, počas globálnej finančnej krízy v roku 2008 dosiahli straty leteckých spoločností na celom svete zhruba 31 miliárd dolárov.

Pokles počtu cestujúcich a tržieb o polovicu

De Juniac predpokladá, že tržby sa do konca roka znížia o 419 miliárd dolárov. To v porovnaní s rokom 2019 predstavuje pokles o 50 %. Znížiť by sa mal aj počet prepravených cestujúcich na 2,25 miliardy, čo je oproti minulému roku približne polovica. Najväčším problémom podľa analýzy IATA je fakt, že pandémia koronavírusu vymaže desaťročie výrazného rastu leteckého priemyslu, ktorý by mal klesnúť späť na úroveň roku 2006.

Tento vývoj v negatívnom zmysle prekonal aj pôvodné očakávania IATA. Vo februári tohto roka asociácia uviedla, že očakáva straty „len“ vo výške okolo 29 miliárd dolárov. Toto číslo bolo niekoľkokrát aktualizované a v súčasnosti predstavuje 419 miliárd dolárov, čo je asi 15-krát viac ako v prvom odhade. Spočiatku sa očakávalo prerušenie letov iba do Číny, zatiaľ čo realita priniesla globálne zastavenie a zníženie kapacity letov na celom svete až o 95 %.

Budúcnosť leteckého priemyslu

Aj keď v súčasnosti existujú náznaky toho, že by mohlo dôjsť k postupnému oživeniu priemyslu, celková situácia zostáva kritická. Pre rok 2021 IATA očakáva straty leteckého priemyslu vo výške 15,8 miliardy dolárov. Dopyt po lietaní by sa mal opäť oživiť. Oslabenie ekonomiky sa však podpíše pod znížený záujem o cestovanie. 

Letecké spoločnosti, ktoré krízu prežijú, budú podstatne zadlženejšie ako predtým. De Juniac uvádza, že prísne cestovné obmedzenia, ako napríklad povinná karanténa zavedená vo Veľkej Británii, natrvalo poškodia letecké spoločnosti aj celý cestovný ekosystém.

Niektorí odborníci naznačujú, že prežiť môže iba veľmi malá časť z dnešných 1 000 leteckých spoločností, ktoré do veľkej miery podporujú ich príslušné vlády. Zotavenie sa leteckej dopravy podľa De Juniaca bude trvať najmenej desať rokov. Zainteresované strany v leteckej doprave, ktoré majú pozitívnejšie názory, však naznačujú, že budúcnosť leteckého priemyslu leží vo veľkej miere v rukách jednotlivých vlád. Tie rozhodujú o potenciálnom otvorení svojich hraníc a neuplatňovaní administratívnych obmedzení.

Prepúšťanie v plnom prúde

Podľa prevádzkového riaditeľa spoločnosti Airbus Michaela Schoellhorna sú výhľady leteckého priemyslu naďalej neradostné. „Spoločnosť Airbus je pripravená znížiť počet svojich zamestnancov o 15 000 na celom svete, pričom toto číslo považujem za minimum,“ povedal M. Schoellhorn pre denník Handelsblatt Business.

Airbus tiež uviedol, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zvažuje skrátenie pracovného času vo výrobných oblastiach ako prostriedok na zníženie pracovných obetí. Mnoho ďalších leteckých spoločností, podobne ako Airbus, muselo prijať ťažké rozhodnutia, vrátane hromadného prepúšťania zamestnancov, s cieľom zachrániť svoje podniky.

Napríklad holandský prepravca KLM musel siahnuť po žiadosti o záchranu od holandskej vlády. Ak bude pôžička schválená, KLM dostane úver vo výške 3,4 miliardy eur. Za vládnu podporu musí KLM do roku 2030 o 15 % znížiť celkové náklady a o 50 % znížiť emisie CO₂ na jedného pasažiera.

Podobne sú na tom aj americké letecké spoločnosti, ktoré boli nútené prepustiť tisíce zamestnancov. Spoločnosť American Airlines uviedla, že zníži počet zamestnancov o 19 000, zatiaľ čo spoločnosť United Airlines má stratiť 13 000. Obaja dopravcovia uviedli, že sú pripravení zachrániť pracovné miesta, ak vláda dodá viac finančných prostriedkov na záchranu.

Vo Veľkej Británii je príbeh takmer rovnaký. Spoločnosť British Airways potvrdila, že zruší 10 000 pracovných miest, pretože je schopná prevádzkovať len 25 až 30 % svojej kapacity.

S príjmami na nule a zo dňa na deň

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa má aktuálne v prevádzke približne 30 % zo svojej flotily. V rámci bezpečnostných opatrení je to reálne 20 % sedadiel z tých, ktoré má spoločnosť v ponuke.

„Dôležitá pre nás bola pružnosť. Museli sme zareagovať doslova okamžite. Zo dňa na deň nám príjmy klesli v podstate na nulu, teda sme museli dávať veľký pozor na náklady a vyhnúť sa platobnej neschopnosti. Zároveň sme sa pripravovali na zlepšenie situácie,“ povedal počas bratislavskej online konferencie s názvom Ako na to Stephan Linhart z Lufthansa group.

Pripomenul tiež, že spoločnosť musela zlepšiť proces čistenia, ventiláciu a v neposlednom rade musela získať späť dôveru ľudí. „Počas leta sa situácia trochu zlepšila, no aktuálne biznis opäť klesá. Pripravujeme sa na tvrdú zimu,“ priznáva S. Linhart a dodáva, že s vládou museli pripraviť viacero krátkodobých zmlúv, aby predišli masívnemu prepúšťaniu.

Situácia si žiada zmenu stratégie podnikania

„Najdôležitejším momentom pre nás bolo zatvorenie hraníc. Vtedy sme si uvedomili, že už nemôžeme fungovať ako predtým. Pre nás je životne dôležité, aby politici zjednotili požiadavky na cestujúcich. Každá krajina nemôže mať vlastné pravidlá, cestujúci sú potom zmätení. Tiež vidíme potrebu čo najväčšej digitalizácie. Napríklad Grécko zaviedlo online registráciu pred vstupom do krajiny, a bol to výborný krok. Pasažieri by tiež mohli mať výsledok covid testu priamo v letenke a podobne,“ vymenúva S. Linhart.

Podľa jeho slov letecká doprava by sa na predkrízovú úroveň mohla dostať niekedy okolo roku 2025. Návrat do „normálu“ však bude závisieť od rýchlosti aplikovania vakcíny proti COVID-19 v praxi. Zároveň je presvedčený, že korporátne cestovanie sa už v pôvodnom rozsahu do starých koľají nikdy nevráti. Sčasti ho nahradí online komunikácia.

V súvislosti s tradične letecky silným koncom roka je tiež skeptický. „Zvyčajne plánujeme na základe strednodobého a dlhodobého dopytu. Teraz na to však nemáme dáta. Dokonca ani Vianoce 2020 preto vôbec nevieme odhadnúť,“ uzatvára S. Linhart.