Kým za potraviny míňame menej peňazí, zlozvyky si doprajeme

Foto: Shutterstock

Spotrebný koš 2025: Bývanie a energie na čele výdavkov

Podľa spotrebného koša pre rok 2025 nás najviac stoja bývanie a energie, ktoré si pýtajú 23,3 % všetkých výdavkov. V porovnaní s minulým rokom ide o pokles z úrovne 25,8 %. Druhé sú potraviny a nealkoholické nápoje s podielom 21,2 %, čo je o opäť menej než vlani (23,6 %). „Pod zlacnenie bývania a energií sa podpísala predovšetkým nižšia váha takzvaného imputovaného nájomného. Ide o umelú veličinu vytvorenú štatistikmi pre meranie cien bývania. Za týmto poklesom je možné hľadať napríklad pokračujúce zastropovanie cien energií. Čo sa potravín týka, tie ťažia z faktu, že v ich prípade máme najväčšie zdražovanie za sebou. V júni síce inflácia v tejto položke zrýchlila na 4,2 %, to je však výrazne menej než napríklad 18,9 % rast v júni 2023. Za aktuálnym zdražovaním potravín môžeme hľadať predovšetkým zavedenie transakčnej dane, ku ktorému došlo na jar tohto roka. Ide teda o jednorazový vplyv vyplývajúci z daňovej politiky štátu,“ vysvetľuje analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.

Na alkohol a tabak viac

Po prepočte na priemernú mzdu na Slovensku tak tento rok dávame na bývanie a energie v priemere 269,26 eura mesačne, potraviny a nealkoholické nápoje nás stoja 244,78 eura. To v prípade, ak človek s priemernou mzdou minie celú svoju výplatu.

V porovnaní s vlaňajškom však stúpla váha výdavkov spojených so zlozvykmi, prvýkrát za ostatné tri roky. Kým vlani šlo v priemere na alkohol a tabak 4,7 % výdavkov, v tomto roku je to už 5,2 %. V prepočte na priemernú mzdu je to 60,47 eura oproti minuloročným 52 eurám mesačne. Na alkohol a tabak tak míňame výrazne viac než napríklad na tovary a služby spadajúce do kategórie zdravotníctvo.

Pozn.: Prepočet vychádza zo spotrebného koša zverejneného ŠÚ SR a priemernej mzdy v prvom kvartáli 2025 očistenej o dane a odvody pri zohľadnení odpočítateľnej položky na daňovníka.

„Tu si treba uvedomiť, že priemerné výdavky na zlozvyky sa týkajú všeobecnej populácie, takže aj malých detí, vrátane novorodencov. Dospelý človek tak v priemere minie na alkohol a tabak výrazne viac než spomínaných 60 eur,“ hovorí Marek Malina.

Končiť s nulou nie je dobré

Tieto prepočty však počítajú so scenárom, že daný človek minie celú výplatu a nič si neodloží bokom. Takéto správanie sa však nie je rozumné, keďže vždy je dobré mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške výdavkov na tri mesiace. Tieto peniaze by mali byť v prípade potreby okamžite k dispozícii. Preto nie je dobré ich ani viazať vo finančných produktoch, kde sa k nim nedá okamžite dostať, prípadne podliehajú výkyvom na finančných trhoch.

To sa týka aj investovania, „Investovanie by malo byť dlhodobé a pravidelné. Je ideálne na zhodnocovanie si peňazí odkladaných na starobu, na vzdelanie detí, ich osamostatnenie sa v budúcnosti a podobne. Zjednodušene povedané – hodí sa na budovanie majetku a dlhodobej finančnej rezervy. Vtedy stačia na vytvorenie si solídnych úspor aj nižšie sumy,“ vysvetľuje Marek Malina.

Ako príklad môže slúžiť priemerný Slovák, ktorý minie svoju celú výplatu a na alkohol a fajčenie utratí už spomínaných 60 eur mesačne. Ak by polovicu z tejto sumy investoval počas 20 rokov, pri neutrálnom vývoji akciových trhov by mohol mať na účte vyše 17 179 eur. Po 30 rokoch by to už bolo 42 528 eur. „Toto je efekt takzvaného zloženého úročenia, keď sa nezhodnocujú iba vklady, ale aj predchádzajúce výnosy. Každý rok investovania navyše tak dokáže priniesť výrazne vyššie úspory. Žiaľ, ako potvrdzuje aj náš medzinárodný Index investičnej gramotnosti, Slováci zloženému úročeniu rozumejú iba v obmedzenej miere. Aj kvôli tomu si možno neuvedomujú, že s každou škatuľkou cigariet spália nielen jej cenu, ale potenciálne aj úspory vo výške tisícov eur, “ dodáva Marek Malina.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.