Foto: Shutterstock

Hlavnou otázkou zostáva, ako voľby ovplyvnia investičné portfóliá investorov a aký bude ich vplyv na akciové trhy, ktoré sa stále spamätávajú z koronakrízy. 

Ekonomike sa darí lepšie v rokoch, keď nie sú voľby

Ak sa pozrieme do minulosti, od roku 1926 do roku 2019 sa v USA konalo dokopy 23 prezidentských volieb. Ako vyplýva z analýzy americkej dôchodkovej správcovskej spoločnosti McLean, počas tohto obdobia bol priemerný ročný výnos indexu S&P 500, ktorý meria výnos 500 najväčších amerických spoločností, 12,09 %.

Počas volebných rokov dosahovala priemerná návratnosť indexu iba 11,28 %, zatiaľ čo mimo volebných rokov bol ročný priemerný výnos 12,35 %. Z týchto výsledkov je zrejmé, že prezidentské voľby každé štyri roky prinášajú na akciové trhy volatilitu a neistotu. 

Pri tohtoročných voľbách veľa významných analytikov a ekonómov očakáva, že ak vyhrá Biden, tak akciové trhy zareagujú výrazným poklesom. Ako uviedol hlavný stratég investičnej banky Goldman Sachs David Kostin pre televíziu CNBC: „Voľby v roku 2020 zvyšujú neistotu, ktorá je navyše podporená aj koronavírusom. Pravdepodobnosť zvolenia demokratického prezidenta sa od februára podstatne zvýšila, a teraz presahuje 50 %. Odhadujeme, že Bidenovo víťazstvo by znížilo náš odhad výnosov indexu S&P 500 na rok 2021 o 20 dolárov na akciu.“

Index S&P 500 rastie lepšie za vlády demokratov

Tieto očakávania sú zaujímavé najmä preto, lebo z historického hľadiska sa akciovým trhom darilo viac počas vlády demokratického prezidenta. V rovnakom časovom horizonte, od roku 1926 do roku 2019, vládol v USA republikánsky prezident 46 rokov a demokratický prezident 48 rokov.

Priemerný ročný výnos indexu S&P 500 za republikánov dosahoval 9,12 %. Naopak, počas vlády demokratov dokázal index S&P 500 rásť až o 14,94 % ročne. Rozdiel v návratnosti medzi politickými stranami je teda dosť výrazný, viac ako 5,8 % ročne.

Do hry vstupujú aj ďalšie faktory a udalosti

Samozrejme, tieto výsledky je potrebné brať s rezervou, pretože každé vládne obdobie prináša konkrétne výzvy a situácie. Rovnaký názor zastáva aj analytik Dr. Tim Edwards, ktorý v rozhovore pre portál AES uviedol: „Môžeme sa pozrieť na holé čísla, z ktorých vyplýva, že akciovým trhom sa darí lepšie za vlády demokratov. Treba však brať do úvahy, že tieto dáta sú skreslené niekoľkými významnými udalosťami danej doby, na ktoré prezident nemá dosah. Mali by sme teda obviňovať Georgea W. Busha za globálnu finančnú krízu, ktorá sa skutočne odrazila až v čase, keď sa ujal vedenia Barack Obama? Alebo mali by sme viniť Herberta Hoovera za Veľkú depresiu z roku 1929? Ak tak urobíte, uvidíte, že historické údaje sú mimo reality.“

Panujú obavy z Bidenovej daňovej reformy

Prečo si teda veľká väčšina odborníkov myslí, že výhra demokrata v tohtoročných voľbách by mala mať taký negatívny účinok na akciové trhy? Jedným z hlavných dôvodov je politický program a najmä daňová reforma, ktorú chce Joe Biden v prípade svojho víťazstva zaviesť.

Súčasný daňový systém v USA je progresívny, čo znamená, že príjem sa zdaňuje medzi 10 % a 37 % v závislosti od výšky mzdy. Krátkodobé kapitálové zisky, z aktív držaných po obdobie kratšie ako jeden rok, sa tiež zdaňujú v tomto kĺzavom rozpätí. Ak je tento kapitál investovaný dlhšie ako jeden rok, následné daňové sadzby sa pohybujú od 0 % do 20 %. Reforma by mala nastoliť jednotnú daňovú sadzbu pre daň z príjmov a kapitálových výnosov, čo by znamenalo zrušenie daňových výhod pre dlhodobých investorov.

Biden chce zdaniť bohatých a veľké korporácie

Biden tiež plánuje zvýšiť hornú hranicu progresívneho zdaňovania o 2 % s cieľom zdaniť najbohatšiu vrstvu obyvateľstva USA, ktorá sa podľa neho zámerne vyhýba plateniu daní. Ako uviedol vo svojom príhovore pri predstavení tejto reformy: „Náš daňový systém bol proti americkému ľudu zmanipulovaný veľkými korporáciami, lobistami a republikánskymi politikmi, ktorí rozdávali daňové výhody svojim najväčším darcom a zároveň nechávali bežné rodiny bojovať o prežitie.“

Reforma tiež plánuje zvýšiť daň z príjmov právnických osôb z 21 % na 28 %. Zmeny by podľa americkej daňovej nadácie v nasledujúcich desiatich rokoch mali priniesť do štátneho rozpočtu 3,2 bilióna dolárov. Tieto kroky by však spôsobili zníženie HDP z dlhodobého hľadiska o 1,51 % a taktiež znížili vyplácané dividendy amerických akciových spoločností, pretože by museli platiť vyššie dane.

Za Trumpa sa akciovým trhom darilo

Podľa portálu Bloomberg môžu tieto opatrenia odrádzať od úspor, investícií a zakladania podnikov, čo by potenciálne spôsobilo trvalé hospodárske škody. Výsledný vplyv na zníženie nerovnosti príjmov a bohatstva je podľa Bloombergu otázny.

Bidenove plány sú vodou na mlyn pre súčasného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa rád pýši tým, že počas jeho vlády sa akciovým trhom darilo. Od jeho zvolenia v roku 2016 dosiahli najvýznamnejšie indexy v Amerike rekordné hodnoty najmä počas minulého roka. Ten bol aj napriek obchodnej vojne medzi Amerikou a Čínou najúspešnejším rokom pre americké indexy, ktoré prekonali viaceré historické maximá v decembri 2019.

Vďačí Trump za svoj ekonomický úspech Obamovi?

Následná koronakríza však tvrdo zasiahla akciové trhy a vymazala väčšinu rekordných hodnôt za posledné tri roky. Jedine technologický index NASDAQ sa dokázal rýchlo spamätať a za posledné tri mesiace opäť prekonal svoje pôvodné historické maximum.

Trump čelí za svoje vyhlásenia kritike od väčšiny odborníkov, podľa ktorých za súčasné maximá môžeme ďakovať predchádzajúcemu prezidentovi Barackovi Obamovi, počas ktorého vlády index S&P narástol o 166 %.

Ako bývalý podnikateľ a biznismen si však Trump uvedomuje, že veľká väčšina amerických obyvateľov si šetrí na dôchodok prostredníctvom akcií a kapitálových fondov. Preto zameral svoju rétoriku v predvolebných bojoch na podporu amerického kapitálového trhu, pričom ostro kritizuje Bidena za jeho plány zvyšovania daní v čase koronakrízy.