Ktorí absolventi majú najväčšie šance na slovenskom trhu práce?

Foto: Shutterstock

Mnohí absolventi sa vo vyštudovanom odbore neuplatnia

Ideálny stav pre každého vysokoškoláka je nájsť si po skončení školy prácu v odbore, ktorý vyštudoval. Prax však ukazuje, že viac než polovica absolventov vysokých škôl a takmer dve tretiny stredoškolákov sa dnes vo vyštudovanom odbore neuplatnia.

Podľa personalistov z agentúry Grafton je dôvodov viacero, pričom ich podstata spočíva v nesúlade medzi požiadavkami a ponukou zamestnávateľov na jednej strane a zručnosťami a predstavami kandidátov na strane druhej.

Akých absolventov hľadajú firmy

Okrem odboru, ktorý kandidát vyštudoval, berú v súčasnosti zamestnávatelia do úvahy najmä prax získanú popri štúdiu. „Vysoká škola už nie je až takou veľkou výhodou. Dôležitým predpokladom pre uplatnenie sa v praxi sú dnes pracovné zručnosti získané popri škole,“ hovorí tímlíderka z bratislavskej pobočky personálnej agentúry Grafton Veronika Širocká.

Podľa nej čím  viac pracovných skúseností, tým lepšie – či už ide o čiastočné úväzky, dlhodobé brigády, alebo work and travel pobyty v zahraničí. „Mnoho firiem dnes už študentom ponúka možnosť praxe alebo stáže popri štúdiu, a následne si ich nechávajú aj po škole ako zamestnancov na trvalý pracovný pomer,“ dodáva manažérka pobočky Michaela Vilčeková.

S ohľadom na digitalizáciu a masívny nástup umelej inteligencie do mnohých oblastí je ďalšou podstatnou požiadavkou spoločností schopnosť uchádzačov pracovať s novými technológiami. „V súčasnosti sa kladie dôraz na technologické zručnosti, ktoré zahŕňajú umelú inteligenciu, automatizáciu, data science či kybernetickú bezpečnosť,“ pripomína manažérka regionálnych tímov spoločnosti Zuzana Ábel.

Už štandardným očakávaním zo strany zamestnávateľov sú dnes jazykové znalosti absolventov. „Angličtina sa v súčasnosti považuje za samozrejmosť, veľmi žiadaná je v poslednom období taktiež nemčina, pričom kandidátov s dobrou znalosťou nemčiny je pomenej. Pomerne často sa však stretávame aj s požiadavkami na ďalšie jazyky, a to predovšetkým v centrách zdieľaných podnikových služieb,“ pokračuje M. Vilčeková.

Mnohým vysokoškolákom chýba prax

Dve zo spomínaných kľúčových požiadaviek zamestnávateľov patria aj k najčastejším dôvodom neúspechu vysokoškolákov pri uchádzaní sa o pracovné miesto. „Mnoho absolventov má síce vynikajúce teoretické znalosti, no chýba im prax popri štúdiu, čo môže byť pri nástupe do prvého zamestnania hendikepom. Častým kameňom úrazu býva aj nedostatočná znalosť cudzieho jazyka,“ pokračuje odborníčka.

K negatívnym signálom pre zamestnávateľa patrí podľa Veroniky Širockej tiež slabá motivácia. „Mnohí absolventi akoby si ešte ani na pracovnom pohovore neboli istí tým, či chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, a v ktorom sa o prácu uchádzajú,“ hovorí personalistka.

V ktorých odboroch sú najvyššie mzdy

Mladí ľudia si uvedomujú svoju hodnotu a neboja sa pýtať si viac, čo býva pre zamestnávateľov výzvou, najmä ak nemajú dostatok finančných prostriedkov na pokrytie týchto požiadaviek. Absolventom sú však ochotní ponúknuť viac nefinančných benefitov, ako sú napríklad pružný pracovný čas, možnosť práce z domu, príspevky na vzdelávanie a ďalšie výhody.

Podľa minuloročného mzdového prieskumu agentúry patrili k najlepšie plateným zamestnaniam pre absolventov pozície v sektoroch IT a inžinieringu. K najvyšším patrili mzdy programátorov a vývojárov, ktorí napríklad v Bratislavskom kraji zarobili 1 600 až 2 000 eur mesačne. Podobná bola aj mzda PLC programátorov a vysokoškolsky vzdelaných inžinierov a technológov na juniorských pozíciách.

Naopak, najnižšie mzdy mali vysokoškoláci v oblasti služieb zákazníkom (napríklad na zákazníckej linke v Bratislave to bolo 1 100 až 1 300 eur, v Trenčíne a Žiline dokonca len 900 až 1 100 eur, a tiež v oblasti bankovníctva a finančných služieb). Napríklad vysokoškolsky vzdelaný úradník pri bankovej priehradke, recepčný alebo asistent mal v Bratislave nástupnú mzdu veľmi podobnú ako jeho kolega s ukončenou strednou školou na rovnakej pozícii, a to 1 100 až 1 300 eur.

Porovnanie minuloročných nástupných miezd vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných absolventov potvrdzuje konštatovanie personalistov, že vysoká škola nemusí byť na začiatku pracovnej kariéry výhodou. Napríklad vysokoškolsky vzdelaný inžinier na juniorskej pozícii zarobil minulý rok v Bratislave a Trnave mesačne 1 500 až 2 000 eur, čo je približne rovnako ako nástrojár alebo zámočník s výučným listom (1 600 až 2 000 eur), a dokonca menej než zvárač alebo automechanik v rovnakých krajoch (1 500 až 2 100 eur, respektíve 1 800 až 2 200 eur).