Koniec lacných peňazí? Prečo sa svet možno vracia do éry vyšších úrokov

Foto: Jakub Żerdzicki

Éra lacných peňazí bola výnimkou

Po finančnej kríze v roku 2008 si svet zvykol na niečo, čo bolo dovtedy neobvyklé – extrémne nízke úrokové sadzby. Centrálne banky sa snažili podporiť ekonomiku lacnými úvermi. Firmy si mohli jednoduchšie požičiavať na investície, domácnosti získavali dostupnejšie hypotéky a finančné trhy profitovali z veľkého množstva lacného kapitálu.

Pre mnohých ľudí sa preto obdobie lacných peňazí stalo novým normálom. Lenže tento model sa po pandémii výrazne zmenil.

Inflácia zmenila pravidlá hry

Po pandémii sa svet stretol s kombináciou problémov, ktoré výrazne zdvihli ceny. Výpadky dodávateľských reťazcov, rast cien energií, vojna na Ukrajine a silný dopyt po obnovení ekonomiky spôsobili najväčší inflačný tlak za posledné desaťročia. Centrálne banky preto museli reagovať. Zvyšovaním úrokových sadzieb sa snažili ochladiť ekonomiku a dostať infláciu späť pod kontrolu. Výsledkom boli drahšie hypotéky, náročnejšie financovanie pre firmy a pokles aktivity na realitnom trhu.

Prečo sa lacné peniaze nemusia vrátiť

Mnohí investori aj domácnosti čakali, že po poklese inflácie sa svet jednoducho vráti k sadzbám, ktoré poznal pred rokom 2022. Situácia však môže byť iná.

Ekonomika čelí novým problémom:

• štáty majú výrazne vyššie dlhy,
• firmy musia investovať do energetiky a digitalizácie,
• rastie geopolitické napätie,
• mení sa svetový obchod,
• energetická transformácia si vyžaduje obrovské investície.

Všetky tieto faktory môžu znamenať, že úrokové sadzby zostanú dlhodobo vyššie ako v období po finančnej kríze.

Vyššie sadzby menia správanie ľudí aj firiem

Lacné peniaze podporujú zadlžovanie. Keď sú úvery lacné, domácnosti jednoduchšie kupujú nehnuteľnosti a firmy viac investujú.

Pri vyšších sadzbách sa správanie mení. Domácnosti viac premýšľajú nad hypotékami a veľkými nákupmi. Firmy dôkladnejšie vyhodnocujú investície, pretože financovanie projektov je drahšie. To môže spomaliť ekonomiku, ale zároveň priniesť aj pozitívny efekt – firmy aj spotrebitelia musia robiť rozumnejšie finančné rozhodnutia.

Čo to znamená pre hypotéky?

Pre domácnosti je najviditeľnejším dôsledkom práve bývanie. Obdobie, keď si ľudia mohli požičať peniaze za úroky okolo jedného percenta, sa pravdepodobne tak skoro nevráti.

To neznamená, že hypotéky musia zostať extrémne drahé. Skôr ide o návrat k prostrediu, v ktorom cena peňazí viac zodpovedá ekonomickým podmienkam. Pre kupujúcich to znamená, že pri rozhodovaní nebude dôležitá iba cena bytu, ale aj schopnosť zvládnuť financovanie počas celého obdobia splácania.

Investori sa musia prispôsobiť novému svetu

Dlhé obdobie nízkych sadzieb pomáhalo najmä rizikovejším investíciám. Lacný kapitál podporoval rast technologických firiem, startupov či realitných projektov. Vyššie sadzby však menia pravidlá. Investori viac sledujú ziskovosť, stabilné hospodárenie a schopnosť firiem generovať hotovosť. Éra, keď stačilo mať dobrý príbeh a víziu budúcnosti, sa skončila. Trh dnes viac odmeňuje reálne výsledky.

Svet sa učí žiť s drahšími peniazmi

Najväčšou zmenou posledných rokov nie je len samotná výška úrokových sadzieb. Je to zmena myslenia. Domácnosti, firmy aj vlády si musia zvyknúť, že peniaze už nemusia byť takmer zadarmo. Rozhodovanie o investíciách, úveroch či spotrebe bude preto oveľa opatrnejšie.

Obdobie lacných peňazí možno nebolo normou, ale skôr historickou výnimkou. A svet sa teraz učí fungovať v prostredí, kde kapitál opäť niečo stojí.