Foto: Shutterstock

Najväčšiu priepasť nachádzame medzi krajinami východu respektíve juhovýchodu Európy a západnými starými členskými štátmi Európskej únie. V rebríčku ukazujúcom podiel obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova, je v prvej desiatke až 6 krajín z východnej Európy.

Opäť sme raz pod priemerom EÚ

„Spomedzi všetkých európskych krajín najhoršie dopadlo Rumunsko, kde má každý druhý obyvateľ problém zaplatiť si sedemdňovú dovolenku mimo svojho domu,“ hovorí, analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Ďalšie spodné priečky v rebríčku priečky obsadzujú Grécko, Chorvátsko a Cyprus.

„Slovensko sa nachádza na deviatom mieste, pričom si takúto dovolenku nemôže dovoliť približne tretina dospelej populácie. Veľmi pozitívnou správou ale je, že toto číslo už dlhé roky klesá – ešte v roku 2010 bolo na úrovni 56 %,“ pokračuje M. Horňák. Oproti priemeru EÚ však stále zaostávame približne o 10 percentuálnych bodov.

Naopak najlepšie na tom sú severské krajiny Švédsko, Fínsko a Dánsko spolu s Rakúskom a Luxemburskom. Súčasná koronakríza však môže nerovnosti medzi krajinami, ale aj medzi skupinami ľudí v rámci jedného štátu, ešte prehĺbiť.

Ženy prišli o príjmy, ale nie o prácu

„V mnohých krajinách výrazne poklesol počet odpracovaných hodín, viac u žien ako u mužov. Dôvodom je, že matky počas pandémie zostávali doma s deťmi častejšie než otcovia, čo ich mohlo od straty zamestnania paradoxne uchrániť, aj keď sa ich príjmy znížili,“ vysvetľuje analytik. Ďalším významným faktorom je prevaha žien v zdravotníctve, školstve a sociálnych službách, ktoré sú síce ohodnotené nižšou mzdou, no na význame nestrácali ani počas krízy.

Ako ďalej upozorňuje, oblasť cestovania môže priniesť aj ďalších víťazov a porazených. „Ekonomiky mnohých európskych štátov sú založené na cestovnom ruchu a množstve turistov, ktorí do krajiny prídu. To, akým spôsobom sa štáty vysporiadajú s obnovou cestovného ruchu, môže niektorým ekonomikám výrazne pomôcť, ale aj uškodiť, ak tento proces nezvládnu,“ uzatvára M. Horňák.