Každý piaty mladý človek na Slovensku sa nevzdeláva ani nepracuje. Sme tretí najhorší v Európskej únii

Redakcia FinReport 5.7.2021 Poslať

Takmer 20 % mladých ľudí na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov sa nevzdeláva ani nepracuje. Sú to mladí ľudia, ktorí sú mimo záchytného systému pomoci. Nie sú zaregistrovaní na úrade práce, nevzdelávajú sa, ani nepracujú. Nikto o nich vlastne nič nevie. V rámci 27 krajín Európskej únie neštuduje ani nepracuje jeden zo šiestich Európanov vo veku 20 až 34 rokov. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat to predstavuje až 15 miliónov mladých ľudí.

Foto: Unsplash

Nechodia do školy ani nikde nepracujú

Pandémia koronavírusu počet nepracujúcich mladých ľudí ešte zvyšuje, pretože zasiahla práve sektory, v ktorých väčšina z nich pôsobila. Na Slovensku je však dlhodobým problémom najmä to, že školy nepripravujú študentov do praxe a nereagujú na aktuálne požiadavky trhu práce. Mladí ľudia majú potom dlhodobo veľký podiel na nezamestnanosti v krajine. Podobne ako v celej Európe, aj u nás klesá záujem o robotnícke pozície a štúdium technických odborov.

„Slovensko je treťou najhoršou krajinou s jedným z najvyšších počtov mladých, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú. V roku 2019 (najaktuálnejšie údaje) sme skončili na tretej pozícii za Talianskom a Gréckom. Medziročne sme si o tri priečky pohoršili. Ide o mladých, ktorí nielenže nechodia do školy, nepracujú, no ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy,“ myslí si ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková.

Vôbec nechcú pracovať

V rámci ostatných krajín Únie majú napríklad Taliani až 28 % mladých neštudujúcich a Gréci viac ako štvrtinu. Najmenej nevzdelávajúcich sa a nepracujúcich majú Švédi (7 %), nasleduje Luxembursko (8 %), Holandsko (8,5 %) a Malta (9 %). Ak porovnávame mužov a ženy, tak v európskom meradle je viac žien (vo veku 20 až 34 rokov), ktoré neštudujú a nepracujú, a to až 20 %, u mužov to je 12 %.

V rámci skupiny mladých sú v tejto skupine takí, ktorí pracovať vôbec nechcú. Aj v tomto prípade sa číslo výrazne medziročne zvýšilo, v rámci 27 krajín Únie ide o takmer 6 % mladých. Na Slovensku až 11 % mladých ľudí nechce vôbec pracovať alebo sa vzdelávať.

Hrozbou je chudoba a sociálne vylúčenie

Slovensko má pritom jeden z najnižších podielov mladých vo veku 16 až 29 rokov, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením. Zo susedných krajín sa pred nami ocitla len Česká republika, ktorá má v tejto skupine 12 % mladých, čo je o takmer 5 % menej ako na Slovensku.

„V tejto štatistike na rozdiel od podielu mladých žien a mužov v mama hoteli vyhrávajú dievčatá nad chlapcami, ktoré sú častejšie ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením. Dotvára to nelichotivé prvenstvo Slovenska v rámci rovnosti mužov a žien, ktoré sú na tom horšie napríklad v získavaní práce, alebo sú menej platovo ohodnotené ako muži. Celkovo bola približne tretina mladých vo veku 16 až 19 rokov ohrozená chudobou či sociálnym vylúčením v rámci krajín EÚ, čo predstavuje takmer 22 miliónov mladých ľudí,“ dopĺňa analytička.

Medzi nepracujúcimi mladými ľuďmi je viac žien ako mužov

Európska komisia vidí za vyšším podielom žien, ktoré sa nevzdelávajú ani nepracujú, viacero dôvodov. V prvom rade ide o spoločenské konvencie alebo tlaky, ktoré majú tendenciu klásť väčší dôraz na úlohu žien v rodine a úlohu mužov na pracovisku. Chýba kariérne poradenstvo, ktoré môže posilniť rodovú segregáciu a nasmerovať ženy do relatívne úzkeho spektra povolaní. Komisia vidí problémy na trhu práce, ako napríklad, že zamestnávatelia uprednostňujú najímanie mladých mužov pred mladými ženami, ktoré čelia ťažkostiam s asimiláciou po návrate do práce po pôrode. U mladých žien je vyššia pravdepodobnosť, že budú mať slabo platené zamestnanie, alebo budú mať neisté zamestnanie.