Každý piaty kilometer bez nákladu. Slovenská cestná doprava prerába aj zbytočne zvyšuje emisie

Foto: iStock

Kilometre bez nákladu

Cestná nákladná doprava je chrbtovou kosťou zásobovania ekonomiky. No podľa odhadov odborníkov až každý piaty kilometer, ktorý kamión na Slovensku prejde, je bez nákladu. Fenomén známy ako „empty miles“ – teda prázdne kilometre – znamená, že vozidlo sa vracia zo zákazky bez tovaru alebo jazdí len čiastočne vyťažené.

Ako upozorňuje spoločnosť Kuehne+Nagel, geografické rozloženie priemyslu a obchodu zohráva v tomto probléme zásadnú úlohu. Zatiaľ čo v krajinách ako Nemecko či Rakúsko je jednoduchšie nájsť náklad aj na spätnú trasu, na Slovensku existujú regióny mimo hlavných logistických koridorov, kde je spätné vyťaženie vozidiel komplikované.

Odhady hovoria, že pätinu, niekedy až tretinu najazdených kilometrov tvoria jazdy bez nákladu. Podobný problém evidujú aj v USA, kde sa podiel prázdnych míľ pohybuje v rozmedzí 15 až 35 percent.

Prázdne kilometre zdražujú dopravu aj tovar

Prázdne jazdy zvyšujú náklady dopravcov, ktoré sa následne premietajú do cien pre klientov a napokon aj do cien tovarov pre spotrebiteľov. Nákladné vozidlo totiž generuje fixné aj variabilné náklady bez ohľadu na to, či vezie plnú zásielku alebo jazdí „naprázdno“. Palivo, mzdy vodičov, mýto či servisné náklady bežia ďalej.

Často sa ako riešenie spomína prevoz prázdnych paliet či obalov na spiatočnej trase. Podľa odborníkov to však nie je vždy ekonomické. Náklady na manipuláciu, nakládku a vykládku môžu prevýšiť hodnotu samotného prepravovaného materiálu. Navyše predlžujú čas prepravy a komplikujú plánovanie ďalších zákaziek.

Dáta ako kľúč k efektivite

Zásadným problémom podľa logistických spoločností zostáva nedostatočné zdieľanie dát medzi účastníkmi reťazca – odosielateľmi, špedíciami, dopravcami či skladmi. Bez presných a včasných informácií je optimalizácia trás a kapacít výrazne obmedzená.

Moderné systémy riadenia dopravy dnes dokážu pracovať s takzvanou real-time visibility, teda sledovaním zásielok a kapacít v reálnom čase. Využitie pokročilých analytických nástrojov a umelej inteligencie umožňuje predikovať dopravné zápchy, dostupnosť parkovania či kapacitu skladov. Aby však mohlo fungovať efektívne párovanie voľnej kapacity s aktuálnym dopytom po preprave, firmy musia byť ochotné zdieľať kvalitné a presné dáta.

Spolupráca namiesto izolácie

Odborníci vidia potenciál v širšej spolupráci medzi firmami. Pomôcť môžu digitálne burzy prepráv, ktoré prepájajú voľné kapacity s dopytom, hoci prinášajú aj riziká spojené s neserióznymi dopravcami. Efektívne môžu byť aj cross-dock siete, teda prekladanie a konsolidácia zásielok bez potreby skladovania.

Perspektívne modely zahŕňajú aj koncept ship-from-store, kde kamenné predajne fungujú ako malé distribučné sklady, či budovanie mestských skladov, z ktorých sa tovar rozváža menšími vozidlami. Dôležitú úlohu môže zohrávať intermodálna preprava, pri ktorej kamión zabezpečuje len prvú a poslednú míľu a hlavnú časť trasy absolvuje vlak alebo loď. Riešením je aj takzvaný co-loading alebo multi-shipper pooling, teda zdieľanie kapacity vozidla viacerými odosielateľmi.

Problém prázdnych kilometrov tak nie je len otázkou logistiky, ale aj efektívnosti celej ekonomiky. Bez väčšej koordinácie, digitalizácie a ochoty spolupracovať budú kamióny na slovenských cestách naďalej jazdiť s „vzduchom“ – a náklady za to napokon zaplatí celý trh.