Každý ôsmy nezamestnaný na Slovensku nepracuje už viac než štyri roky

Foto: Shutterstock

Nezamestnanosť v krajine je nerovnomerná

Na slovenskom trhu práce sa v súčasnosti nachádza približne 183-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie schopných okamžite nastúpiť do práce. Ďalších asi 17,5-tisíc sa aktuálne nachádza napríklad na kurzoch, pracujú v menších obecných službách, dobrovoľníctve, či sú dočasne práceneschopní.

Medzimesačne poklesla miera nezamestnanosti v 17 slovenských okresoch, najmä na západe krajiny a severe stredného Slovenska. Rovnako 17 okresov má nezamestnanosť vyššiu než 10 %, pričom v piatich z nich presahuje 15 %.

Najvyššie číslo dosahuje už tradične Rimavská Sobota, ktorá v decembri skončila len tesne pod 20 %. Na druhej strane rebríčka sa nachádzajú priemyselne vyspelé okresy na západe krajiny, ako Hlohovec, Trenčín, Nitra, Trnava či Piešťany s mierou nezamestnanosti tesne nad 3 %.

Vzdelaní ľudia berú aj menej kvalifikované pozície

„Hlbší pohľad do dát však ukazuje niekoľko štrukturálnych problémov. Spomedzi voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce prevládajú pracovné pozície pre osoby so stredoškolským a nižším vzdelaním – a to až 95 % z nich. Na druhej strane medzi nezamestnanými tvoria ľudia s maximálne stredoškolským vzdelaním asi 88 %. Na trhu práce teda dochádza k tomu, že vysokoškolsky vzdelaní uchádzači reagujú aj na pozície vyžadujúce nižšie vzdelanie,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Ako uvádza ďalej, hoci čísla o voľných pracovných miestach pravdepodobne úplne nereflektujú realitu, pretože povinnosť hlásiť ich síce zostala, no žiadne sankcie za nenahlasovanie už nehrozia, tento problém je realitou. Navyše ho zdôrazňuje nesúlad medzi požadovaným vzdelaním a skutočnou kvalifikáciou uchádzačov o prácu, ako aj geografickým rozložením, keď sa pracovné miesto nie vždy nachádza v blízkosti nezamestnaného.

Množstvo nezamestnaných je dlhodobo bez práce

„Ďalším štrukturálnym problémom je dlhodobá nezamestnanosť. Spomedzi uchádzačov o zamestnanie takmer polovica nepracuje dlhšie ako jeden rok. Detailnejší pohľad ukazuje, že až 12 % nezamestnaných nepracuje viac než 4 roky. Práve dlhé mesiace strávené mimo práce čoraz viac odrádzajú od opätovného nájdenia si zamestnania, keďže pracovné návyky a zručnosti sa postupne vytrácajú,“ vysvetľuje ďalej M. Horňák.

Výskumy podľa neho tiež naznačujú vplyv dlhodobej nezamestnanosti na trvalý pokles mzdy aj po opätovnom nájdení si zamestnania, horšie psychické a duševné zdravie či negatívny vplyv na vzdelanie detí. „Ako najúčinnejší spôsob sa teda zatiaľ javia dobre nadizajnované aktívne politiky trhu práce – pomoc s hľadaním práce, rekvalifikácia, dobrovoľníctvo. V širšom pohľade sa však musíme pozerať aj na prevenciu nezamestnanosti, napríklad na podporu vzdelávania zamestnancov, aby sme času bez práce úplne predchádzali,“ dodáva na záver.