Júnová inflácia dosiahla 4,3 % - ide o maximum za 1,5 roka. Čo takéto zdražovanie znamená pre naše príjmy či investície?

Eva Sadovská Publikované: 23.7.2025 Poslať

Inflácia opäť naberá na sile a dotýka sa každého z nás – pri nákupoch, pri tankovaní, ale aj na našich bankových účtoch. V júni 2025 ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli najrýchlejšie za posledný rok a pol. Čo to znamená pre naše peňaženky, úspory a reálne mzdy? A prečo inflácia pôsobí ako neviditeľná daň?

Foto: Shutterstock

Nárast inflácie

Štatistický úrad SR zverejnil júnový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze došlo k neprehliadnuteľnému zrýchleniu, nakoľko spotrebiteľské ceny vzrástli o 4,3 % (išlo dokonca o najrýchlejší nárast za posledný rok a pol, t. j. od decembra 2023). Najzastúpenejšie zložky spotrebného koša, bývanie a energie, a taktiež potraviny a nealkoholické nápoje zaznamenali medziročný nárast cien o 2,6 % a 4,2 %. V rámci potravín a nealko nápojov pretrvával výrazný medziročný nárast cien v prípade nealkoholických nápojov a to o 18,5 %. Naopak, pomalší rast cien bol evidovaný v oblasti zdravia (o 2,4 %) – pod vplyvom lacnejších farmaceutických výrobkov. Ceny v doprave medziročne vzrástli o 2,6 %, pohonné látky boli lacnejšie ako pred rokom o – 5,0 %. Avšak dopravné služby zdraželi až o vyše 19 %.

108184

Na tohtoročný vývoj cenovej hladiny na Slovensku vplýva nielen vývoj na svetových trhoch, ale aj daňové opatrenia v rámci konsolidácie verejných financií – obávaným faktorom od apríla 2025 bolo aj zavedenie transakčnej dane. Inflácia za prvý polrok 2025 dosiahla úroveň 4,0 % a očakávame, že okolo tejto úrovne sa bude nachádzať aj celoročný priemer.

Aký dopad má inflácia na naše peňaženky?

Inflácia nám však nehovorí iba o tom, koľko si oproti minulému roku priplácame za tovary a služby. Je to dôležitý faktor pri hodnotení našich príjmov, úspor či výnosnosti investícií. Čo teda znamená tohtoročná inflácia okolo 4 % pre naše peňaženky?

Mzdový vývoj: Počas rokov 2022 a 2023 sme na Slovensku zažili rekordne rýchly rast cien tovarov a služieb. Ani relatívne silný nominálny rast platov na infláciu nestačil a platy Slovákov a Sloveniek tak reálne klesli o - 4,5 %, respektíve - 0,7 %. V roku 2024 sa situácia otočila a mzdy zaznamenali reálny nárast o 3,7 %. Ak platy reálne rastú, rastie aj kúpna sila obyvateľstva – obyvatelia si môžu kúpiť viac tovarov a služieb ako pred rokom. Očakávaná inflácia by mala byť tento rok mierne nižšia ako očakávaný nominálny rast platov, čo znamená reálny rast miezd – avšak len minimálny, na úrovni približne 0,5 – 1,0 %. Len na doplnenie, v prvom kvartáli 2025 platy reálne rástli o 1,0 %.
Bankové vklady a úroky: Úroky na bankových účtoch a termínovaných vkladoch budú nižšie ako miera inflácie, čiže reálna hodnota peňazí v bankách bude klesať. Tento jav pritom nie je nový – bežné účty a vklady v bankách dlhodobo nedokážu prekonávať infláciu. Za posledných 8 rokov sa jedine vlani podarilo úrokom na terminovaných vkladoch v bankách držať krok s infláciou. V aktuálnom roku predpokladáme, že ich výška poklesne k 2 %, čo na tempo rastu cien tovarov a služieb okolo 4 % opäť nebude stačiť.
Investície ako ochrana: Dlhodobým riešením na boj s infláciou je investovanie. Historicky dokázali infláciu porážať napríklad investície do akcií a realít. Svet investícií je komplexný a vytvorenie investičného portfólia, ktoré dokáže dlhodobo prekonávať infláciu, môže byť pre mnohých investorov náročné. Skúsení investori preto využívajú služby wealth managementu a portfólio skladajú spolu s investičným odborníkom. Pre zaujímavosť, podľa prieskumu, drvivá väčšina skúsených investorov očakáva ročnú výnosnosť portfólia minimálne na úrovni 6 % p.a.

Ako inflácia klame našu myseľ?

Inflácia pôsobí na ľudí nerovnomerne. Psychologicky vnímame viac napríklad prudké zdraženie konkrétnych tovarov a služieb, ako sú banány, pohonné hmoty či nájomné. No často si neuvedomujeme oveľa systematickejší problém - tichý pokles reálnej hodnoty peňazí, ktoré nám ležia na účte. Ľudský mozog má tendenciu reagovať na to, čo je viditeľné a okamžité – zvýšenie ceny v obchode nás rozčúli, ale strata kúpnej sily o niekoľko percent ročne prechádza bez reakcie. Tento efekt ešte zosilňuje skutočnosť, že väčšina ľudí sa pri posudzovaní svojho finančného zdravia zameriava na nominálne sumy, nie na ich reálnu hodnotu – teda očistenú o infláciu. Inflácia je takpovediac "neviditeľná daň", ktorá neustále ukrajuje z hodnoty našich úspor aj výnosov. Inflácia tak nie je len štatistika, ale dôležitý faktor pri ochrane a zhodnocovaní našich financií či majetku.