Júlová inflácia v eurozóne sa zvýšila na 2,6 %, na Slovensku vyskočila až na 2,9 %

Foto: Freepik

Zdraželi najmä ceny služieb a energie

Medziročná inflácia v eurozóne počas tohtoročného júla stúpla v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o jednu desatinu percentuálneho bodu na 2,6 %. Konštatuje to vo svojej najnovšej správe Európsky štatistický úrad. Informáciu vypracoval na základe predbežných údajov, ktoré získal od jednotlivých členských krajín, a ktoré sa ešte v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov budú spresňovať. 

Počas uplynulého mesiaca medziročne najviac zdraželi najmä služby a energie. Najvyšší nárast zaznamenali spotrebiteľské ceny v sektore služieb, ktoré sa medziročne zrýchlili na rovné 4 %. Júlová inflácia v segmente potravín, alkoholu a tabaku predstavovala 2,3 %, v oblasti priemyselných tovarov bez energií to bolo 0,8 % a v oblasti energií 1,3 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v júli 2024 až 11 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v ôsmich prípadoch sa rýchlosť rastu spotrebiteľských cien znížila a v jednom prípade (Írsko) zostala na rovnakej úrovni ako pred mesiacom. 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je vo Fínsku (0,6 %), Lotyšsku (0,8 %), Litve (1,1 %), Slovinsku (1,4 %), Írsku (1,5 %) a Taliansku (1,7 %). Pod priemerom krajín eurozóny, ktorá je aktuálne na úrovni 2,6 %, sa nachádzajú aj Malta (2,3 %), Grécko (2,4 %) a Nemecko (2,5 %).

Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny. Najvyššia inflácia je v Belgicku (5,5 %), Estónsku a Holandsku (po 3,5 %), Chorvátsku (3,4 %), Španielsku, Rakúsku a na Slovensku (po 2,9 %), v Portugalsku a Luxembursku (po 2,7 %), vo Francúzsku a na Cypre (po 2,6 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Taliansku (+0,8 percentuálneho bodu) a v Estónsku (+0,7 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Španielsku a Lotyšsku (–0,7 percentuálneho bodu).

Aká je situácia na Slovensku

Podľa údajov Štatistického úradu SR medziročný rast spotrebiteľských cien v domácnostiach dôchodcov dosiahol 1,3 % a v nízkopríjmových domácnostiach to boli rovné 2 %. Iná situácia je v domácnostiach zamestnancov, kde rast spotrebiteľských cien pred príchodom tohtoročného leta dosiahol až 2,2 %. Tieto údaje však platia za jún 2024, v júli už budú o niečo vyššie. 

„Najväčší vplyv na výsledné indexy inflácie pre jednotlivé sociálne skupiny v porovnaní s priemerom malo predovšetkým spomaľovanie zdražovania potravín a nealko nápojov, a tiež dopravy. Naopak, smerom nahor infláciu ťahali ceny bývania s energiami, najmä však medziročne vyššie ceny odvozu odpadu, vodného a stočného,“ konštatujú slovenskí štatisti.

V súhrne za šesť mesiacov roku 2024 sa spotrebiteľské ceny v rámci Slovenskej republiky medziročne zvýšili o 2,7 %. V domácnostiach zamestnancov to bolo o 2,8 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 2,6 % a v domácnostiach dôchodcov o 2 %.

ECB „podržala“ svoje kľúčové úrokové sadzby

Inflácia v krajinách eurozóny sa priebežne znižuje na úroveň želaných 2 %. Stále to však nestačí na to, aby Rada guvernérov Európskej centrálnej banky pokračovala v znižovaní svojich kľúčových úrokových sadzieb z júna tohto roku. Naopak, vedenie ECB sa pred necelými dvomi týždňami rozhodlo odložiť uvoľňovanie svojej menovej politiky na neskôr.

Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír hovorí, že konalo rozvážne a obozretne. Podľa neho rozhodnutie ECB „dokonale zapadá do stratégie postavenej na dôkladnom monitorovaní a analýze prichádzajúcich údajov o vývoji inflácie a ekonomiky. Bez toho, aby sme sa vopred zaväzovali k akémukoľvek konkrétnemu kroku či načasovaniu“.

Ako uvádza ďalej, dvere pre ďalšie uvoľňovanie zostávajú otvorené, ak na to budú vytvorené podmienky. Finančné trhy dnes očakávajú, že ECB do konca roka zníži úrokové sadzby ešte dvakrát. „Sme na správnej ceste a smerujeme do cieľa, ale ešte sme tam nedorazili. Preto je nevyhnutné zostať ostražití. Stále totiž existuje nezanedbateľné riziko opätovného vzniku inflačných tlakov. Či už domácich vplyvov, alebo vývoja vo svete,“ uvádza ďalej.

Podobnú vyčkávaciu stratégiu zvolil aj americký Federálny rezervný systém (FED). V jeho prípade zostávajú kľúčové úrokové sadzby na úrovni 5,5 % už rok od júla 2023. Ekonomickí analytici však očakávajú, že septembrové zasadnutie vedenia centrálnej banky USA by sa konečne mohlo rozhodnúť pre postupné znižovanie úrokov.

Turecko: Inflácia na úrovni 71,6 % a úroky 50 %

V boji s vysokou infláciou si mimoriadne iniciatívne počína turecká centrálna banka. Hoci svoju hlavnú úrokovú sadzbu ponechala nezmenenú už štvrtý mesiac po sebe, v priebehu uplynulých 12 mesiacov ju dokázala od júna 2023 zdvihnúť z 8,5 % na súčasných 50 %.

Príčina je zrejmá – medziročná inflácia v krajine dosahuje príliš vysoké čísla. Niekoľko mesiacov to bolo dokonca nad úrovňou 80 %, v súčasnosti dosahuje stále vysoké číslo 71,6 %. Analytici predpokladajú, že vďaka sprísňovaniu menovej politiky krajiny by ku koncu roka mala klesať blízko k úrovni 40 %. 

Ukrajina: Úroky znížia možno v roku 2025

Špecifická situácia panuje vo vojnou sužovanej Ukrajine. Aj preto miestna centrálna banka ponechala v platnosti základný úrok na úrovni 13 %. Rozhodla sa tak po sérii troch znížení úrokov s tým, že ďalšia úprava úrokovej sadzby smerom nadol by mohla prísť až začiatkom nasledujúceho roka.

Aktuálna inflácia v štáte totiž začala rásť a aktuálne dosahuje 4,8 %, čo je najviac od decembra minulého roka. Príčinou sú najmä vyššie ceny energií pre domácnosti. Najvýraznejší vplyv na budúcu infláciu bude mať najmä trvanie a charakter ruskej agresie a tiež intenzita medzinárodnej finančnej pomoci.

Rusko: Základný úrok „podrástol“ na 18 %

Na rozdiel od Ukrajiny Ruská centrálna banka podľa očakávaní zvýšila svoj základný úrok o dva percentuálne body na 18 %, čo je najvyššia úroveň za posledné viac ako dva roky. Reagovala tak na stúpajúcu infláciu v krajine s tým, že jej priemerná hodnota v tomto roku by mohla vyskočiť až na 7 %.

„Rast domáceho dopytu naďalej prevyšuje kapacity na rozširovanie ponuky tovarov a služieb. Na obnovenie poklesu inflácie je potrebné ďalšie sprísnenie menovej politiky,“ vyhlásila centrálna banka ktorá zvýšila úroky najviac od apríla 2020