Jesenná ITAPA 2024: Slováci vybavia úradné veci na pár klikov cez mobily

Foto: ITAPA

Doplnil, že dnes už v tomto smere rezort reálne uskutočňuje potrebné kroky. „Zvyknem hovoriť, že Slováci si už v roku 2025 nebudú musieť zobrať čítačku občianskych preukazov na letnú dovolenku. O rok neskôr, v lete 2026, im plánujeme umožniť vybaviť väčšinu úradných záležitostí výhradne cez mobil.“

Slovensko tak zareaguje na súčasné trendy, keď sa počítače postupne vytrácajú z domácností a ich miesto zaujímajú mobilné zariadenia. Zlepšenie elektronických služieb však nespočíva len v technológiách, ale aj v spolupráci so súkromným sektorom, ktorý podľa Ivana Ivančina môže priniesť inovatívne riešenia a podporiť ich efektívne využitie. „Našou prioritou je zdieľanie dát naprieč rezortmi – to je základ všetkého. Potrebujeme však zapojiť aj viac súkromný sektor, ktorý má inovačný potenciál a dokáže byť významným hnacím motorom,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu investícii.

Zjednodušenie procesov

Zlepšenie elektronických služieb má zásadne uľahčiť aj riešenie zložitých životných situácií. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plánuje do konca roka 2026 spustiť digitalizáciu troch kľúčových oblastí: strata a hľadanie zamestnania, odkázanosť na pomoc (či už vlastná, alebo blízkej osoby) a hmotná núdza. „Chceme procesy nielen digitalizovať, ale aj zjednodušiť a odbremeniť ľudí od zbytočnej byrokracie. Naším cieľom je poskytnúť občanom jasné informácie o tom, na čo majú nárok, a umožniť im všetko vybaviť rýchlo a jednoducho,“ vysvetlil štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marián Valentovič. Digitalizácia sa však nemá týkať len občanov. Odbremenia sa aj zamestnávatelia, samosprávy a vyššie územné celky, ktoré sú do týchto procesov zapojené.

Podľa Valentoviča postupuje Slovensko podľa plánu stanoveného v Programe obnovy a odolnosti, pričom nasadenie plánovaných zmien sa očakáva v roku 2026. Zároveň ministerstvo intenzívne pracuje na legislatívnych zmenách, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu týchto procesov. „Do konca budúceho roka chceme upravené zákony predložiť v rámci legislatívneho procesu, aby sme mohli tieto zmeny čo najskôr zaviesť do praxe,“ dodal Valentovič.

Ochrana detí

Lepšia ochrana detí a mladistvých je top témou spoločnosti i vlády. S úmyslom zaviesť kamery v školách prišla vláda po viacerých bombových hrozbách, ktorým čelili naše školy v posledných mesiacoch, ale aj na margo zvýšenej kriminality mladistvých v posledných rokoch. Na kamerové systémy vláda plánuje vyčleniť takmer 63 miliónov eur. Pilotná fáza tohto projektu by sa mala realizovať na troch školách.

„Aktuálne prebieha analýza a vypracovávanie dokumentácie. Naším plánom je, aby sme kamery na vybraných školách otestovali ešte tento rok,“ spresnil na konferencii Jesenná ITAPA 2024 Martin Hrachala, generálny riaditeľ sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti na Ministerstve vnútra SR. Dodal, že na základe výsledkov analýzy sa bude robiť širšie riešenie, ktoré by chcel rezort stihnúť do septembra 2025.

Samotný projekt spustenia kamerového systému v školských areáloch vyvolal v spoločnosti veľkú diskusiu o tom, či budú systémy schopné detegovať motivovaných útočníkov, ale rovnako vznikla otázka dodržiavania zákona o GDPR. „Ide o bezpečnostné opatrenie, ktorého účelom nie je sledovanie, ale ochrana zariadení a areálov škôl,“ dodal Hrachala.

„Systém je pre nás obrovským prínosom, cítime sa v škole bezpečnejšie. Rovnako to vnímajú deti aj rodičia,“ uviedla Sylvia Lešková, riaditeľka Základnej školy Kulíškova v Bratislave, ktorá bola prvou školou, ktorá kamerový systém zaviedla. Za veľké pozitívum považuje fakt, že bezpečnostným systémom vedia spätne zistiť napríklad aj problémy spojené so šikanou, nevhodným správaním, detegovať vedia aj fajčenie či bezzápachové, tzv. vajpovanie, na základe detektorov dymu, ktoré sú integrované v systémoch. Kamery sa pritom podľa Leškovej nachádzajú v spoločných priestoroch, v triedach a na toaletách sa nenachádzajú.

Podľa Andreja Alexieva, riaditeľa v spoločnosti Cogitans, pracuje bezpečnostný systém s umelou inteligenciou. „Vďaka AI vieme v systéme zadať rôzne požiadavky. Systém tak vie odhaliť, či deti nepoužívajú mobilné zariadenia tam, kde nemajú, nenosia do školy nebezpečné predmety, alebo či sa v externom areáli školy v nočných hodinách napríklad netúlajú cudzie osoby. Výstražný systém vie takéto osoby upozorniť, aby daný areál opustili,“ upozornil Alexiev na konferencii Jesenná ITAPA 2024. Zároveň spresnil, že keďže zákon EÚ o AI zakazuje použitie biometrických systémov, ako sú rozpoznávanie správania či biometrická identifikácia, všetky dáta sú podľa jeho slov kryptované a sú uchovávané priamo v kamerách, t. j. neopúšťajú školu. Tváre zároveň nie je možné rozpoznať, až do momentov, kým k nevhodným incidentom nepríde.

Viac žien v IT

Zlepšenie situácie v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) však neznamená len technologické inovácie. Dôležitou súčasťou úspešnej zmeny je aj podpora vzdelávania a zapájanie rôznych skupín ľudí do tohto sektora. Ako zdôraznila Anna Záhorčáková (na snímke vyššie) zo spoločnosti DITEC, v IKT potrebujeme viac odborníkov: „A priestor vidíme najmä medzi ženami, ktoré by sme do tohto odvetvia chceli pritiahnuť. Je nevyhnutné robiť potrebné aktivity, ktoré ich nadchnú a ukážu im, že ani táto oblasť pre nich nemusí byť tabu. Naopak, IKT je pre ne príležitosťou a ony sú príležitosťou pre informačné technológie.“

Situácia na Slovensku sa v tomto smere postupne zlepšuje. Zahraničné príklady, ako sú Švédsko alebo Estónsko, by mali byť pre nás inšpiráciou. Zaujímavým vzorom však môžu byť aj krajiny ako Bulharsko či Rumunsko.