Jesenná ITAPA 2024: Len vízie v zdravotníctve už nestačia

Foto ITAPA

Úspešné krajiny sa nevzdávajú

„Rozdiel medzi tými najúspešnejšími krajinami a nami je v tom, že kým my, keď zistíme, že cieľ nedosahujeme, zvyčajne zmeníme alebo zrušíme plán. Úspešné krajiny sa však nevzdávajú, ale hľadajú spôsoby, ako svoje ciele naplniť. A to je prístup, ktorý by sme mali nasledovať,“ vyhlásil počas prvého dňa konferencie JESENNÁ ITAPA 2024 Kamil Šaško, minister zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ako ďalej podotkol, hľadať odpoveď na otázku, kde by malo byť naše zdravotníctvo o desať rokov, nie je správne. „Môžeme si nakresliť akékoľvek vízie, ja však hovorím o konkrétnych krokoch: čo musíme spraviť už v prvom kvartáli budúceho roka a počas roku 2025. Kľúčové je uskutočniť audit, zaviesť efektívne centrálne obstarávanie či spustiť analýzu ekonomicky oprávnených nákladov, aby sme presne vedeli, čo je v systéme efektívne a čo nie.“

Situácia v zdravotníctve znepokojuje aj lekárov. Viac ako 3 300 z nich podalo výpovede na protest proti aktuálnej situácii. Sú ochotní stiahnuť výpovede, ak vláda začne plniť ich požiadavky uvedené v memorande. Jedným z kľúčových je pritom aj verejné vyhlásenie vlády, že neplánuje transformovať štátne nemocnice na akciové spoločnosti. „Musíme na rôznych úrovniach zefektívniť zdravotnícky systém a zastaviť neustále zadlžovanie. To je podstata, na ktorej treba pracovať, nie otázka, či bude systém transformovaný. Transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti nie je cieľom vlády SR,“ objasnil Kamil Šaško (na snímke).

Financovanie štátnych nemocníc nie je šprint

Transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti nevidí ako top prioritu ani Mongi Msolly, prezident Asociácie štátnych nemocníc. „Je to jedna z alternatív, ale nie prvá. Pre niektoré nemocnice je to predčasné,” hovorí a dodáva, že štartovacou čiarou je nájsť dôvody, prečo sú nemocnice zadlžené. Podľa Michala Štofka, štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, má rezort pripravené viaceré kľúčové nástroje na centrálne riadenie nemocníc a centrálne obstarávanie, má v pláne urobiť hĺbkový personálny a produkčný audit, ktorý má vniesť viac svetla do toho, ako sú dnes nemocnice riadené. Tieto kroky majú viesť k finančnej stabilizácii sektora. 

Tento rok v lete totiž vláda musela schváliť na dofinancovanie štátnych nemocníc 191 miliónov eur. Ak by k tomu nedošlo, hrozilo by ďalšie zadlžovanie, kvôli čomu Slovensko čelilo žalobe Európskej komisie pred Európskym súdnym dvorom za neskoré platby štátnych nemocníc. „Zadlžovanie štátnych nemocníc sa určite nepodarí zastaviť tento rok. Ale ani budúci,“ vyhlásil na konferencii Jesenná ITAPA 2024. Pripomenul však, že dlh by rovnako už nemal rásť. „Financovanie štátnych nemocníc nie je šprint. Krajiny, ktoré sú pred nami desiatky rokov, stále dotujú zdravotníctvo oveľa väčšou sumou ako my. My sa na to nemôžeme pozerať dvoj–trojročnou optikou,“ pripomenul Štofko.

Akákoľvek úspora v nemocniciach sa musí začať veľmi skoro, aby bolo možné v určitom časovom horizonte vidieť finančnú úsporu. „Zadlžovanie štátnych nemocníc sa skončí vtedy, keď budú mať stabilné dostatočné financovanie a kontrolu nad svojimi nákladmi. Tieto dve veci sa musia k sebe približovať,“ myslí si Dajana Petríková, výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní SR. Uvádza, že štátnym nemocniciam rozdeľujú financie aj na základe zásluhovosti – 75 % alokácie dostane každá nemocnica, o zvyšných 25 % z balíka 191 miliónov eur súťažia všetky štátne nemocnice svojimi výkonmi a kvalitou. „My skrátka v systéme nemáme dostatok financií. Nechýbajú nám milióny, chýbajú nám miliardy. Ak by napríklad Slovensko platilo na hlavu pacienta toľko, koľko Česká republika, tak by sme ročne museli mať v rozpočte o 2 miliardy eur viac,“ spresnila Petríková na  konferencii.

Farmaceuti: Nevyužitý potenciál v zdravotníctve

Ďalšou oblasťou, ktorá môže prispieť k odľahčeniu systému, je širšie zapojenie farmaceutov. Tí majú na Slovensku v súčasnosti obmedzené kompetencie, ktoré zahŕňajú predaj liekov a základné poradenstvo. V mnohých krajinách západnej Európy však už funguje model, v ktorom farmaceuti zohrávajú oveľa širšiu rolu v zdravotníckom systéme. Očkovanie priamo v lekárňach, predpisovanie vybraných liekov či skríning sú bežnou praxou, ktorá zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

„Slovensko je pripravené urobiť krok týmto smerom, no vyžaduje si to legislatívne zmeny, investície do vzdelania farmaceutov a do technológií, ktoré by umožnili efektívnejšiu spoluprácu medzi jednotlivými zložkami zdravotníckeho systému,“ reagoval Marián Jánoš, generálny riaditeľ spoločnosti Dr. Max s tým, že s ministrom zdravotníctva plánujú o tejto téme otvoriť diskusiu. Ak sa debata rozbehne, reálny termín rozšírenia kompetencií farmaceutov vidí Marián Jánoš v roku 2026.

Dôvera v zdravotníkov a vedcov je kľúčová

„Úroveň štátu sa dá posúdiť podľa toho, ako je vybudovaná infraštruktúra kľúčových odvetví – predovšetkým zdravotníctva a školstva. V Nórsku sú veľmi dobre vybudované inštitúcie a celková starostlivosť o vzdelanie, zdravie i rodiny je veľmi vysoká,“ uvádza Mária Dušinská, slovenská vedkyňa, ktorá už 20 rokov žije v Nórsku, a ktorá do minulého roka viedla Nórsky inštitút pre výskum ovzdušia (NILU). Práve táto severská krajina by nám mala byť príkladom, ako začať stavať sektor zdravotníctva na nohy.  

Systém zdravotnej starostlivosti je tam založený na dátach s vysokou kvalitou, krajina ako taká má rovnako v rámci Európy najlepšie čísla odvrátiteľnej úmrtnosti aj očakávanej dĺžky života a darí sa mu udržiavať si zdravotníkov. „Lekári v krajine sú veľmi rešpektovaní, pretože samotná vláda im prikladá obrovskú dôležitosť. Zdravotná starostlivosť je financovaná štátom,“ zdôraznila Mihaela Roxana Cimpanová, vedkyňa a profesorka na katedre klinickej stomatológie Lekárskej fakulty Univerzity v Bergene.

Zdôraznila, že zubnej starostlivosti a prevencii sa v krajine prikladá veľký dôraz, deti do 24 rokov majú starostlivosť zadarmo. Len na porovnanie, vláda na Slovensku pred letom zrušila zdravotným poisťovniam preplácanie nákladov na stomatologickú starostlivosť formou zubného benefitu. V Nórsku podľa nej vďaka technológiám nemá množstvo občanov ani priamy kontakt s lekárom. „Slovensko a Nórsko sú si veľmi podobné. Veľkosťou aj históriou. Tam však ľudia silne dôverujú štátnym inštitúciám a nemajú problém plniť nariadenia, ktoré im inštitúcie dajú. Ľudia dôverujú vláde, pretože vedia, že vláda dôveruje im,“ uzavrela na konferencii Mária Dušinská. 

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.