Foto: ITAPA

„Úspech závisí nielen od dostupnosti kapitálu, ale aj od dôvery ľudí vo vládu a silnej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom,“ vyhlásil počas druhého dňa konferencie JESENNÁ ITAPA 2024 Gerard de Boer, holandský podnikateľ a stratég (na snímke). Zdôraznil, že inovácie stoja na slobode slova a myšlienok. „A tu Slovensko zaostáva. Vaša krajina je nielen podkapitalizovaná, ale aj veľmi hierarchická, kde sa zamestnanci boja upozorniť nadriadených na chyby. Musíte sa cítiť slobodne a nebáť sa vyjadriť svoje názory. To je kľúčový prístup, ktorý funguje v inovatívnych hospodárstvach.“

Musíme nájsť nové motory rastu

Európa už roky čelí obavám zo spomalenia a straty konkurencieschopnosti. „Stojí pred existenčnou výzvou, čo okrem iného znamená aj to, že ak nezrýchlime tempo inovácií a nebudeme schopní využiť svoj plný potenciál, stagnácia sa stane naším najväčším nepriateľom. Ak chce Európa zostať relevantná, musí prehodnotiť svoje prístupy a začať konať rýchlo a efektívne,“ objasnil technologický žurnalista Robin Wauters, ktorého na sociálnej sieti LinkedIn sleduje takmer 750-tisíc ľudí.

Kľúčom k vyriešeniu tejto situácie je zvýšenie inovácií aj cez nájdenie nových motorov rastu. Jedným z kameňov úrazu však bude financovanie. Podľa Maria Draghiho bude Európa každý rok potrebovať 800 miliárd eur, aby dokázala negatívny trend zvrátiť. Je zásadným problémom, že Európa investuje do výskumu a vývoja menej ako Spojené štáty, Čína či Japonsko.

„V USA všetky inovatívne firmy pochádzajú z nových technologických spoločností, zatiaľ čo v Európe inovujú stále tie isté firmy,“ dodal s tým, že Európa má potenciál na zmenu, ak bude schopná lepšie využívať svoj talent. To znamená, že musí presunúť zdroje do nových oblastí inovácií a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi. „Európa má dobrý základ, ale ak chceme udržať krok so svetom, musíme konať rýchlo a strategicky.“

Podpora malých a stredných podnikov

V závere leta tohto roka zverejnil Eurostat analýzu, v ktorej odhalil, že členské štáty Európskej únie v roku 2023 kumulatívne investovali do výskumu a vývoja bezmála 124 miliárd eur, čo predstavuje 0,73 % HDP Únie. Medziročne to predstavovalo nárast o 5 %. Tieto údaje vyplývali z pridelených rozpočtových príspevkov na výskum a vývoj. Slovensko sa tak podľa týchto informácií ocitlo na piatom najhoršom mieste z pohľadu výdavkov na osobu. Kým napríklad Luxembursko investovalo do výskumu 646,60 eura na osobu, my len 76,50 eura. 

„Dopyty na inovačné výzvy rezortu výrazne prevyšujú ponuku,“ uviedol na konferencii Jesenná ITAPA 2024 Michal Ilko, generálny riaditeľ sekcie digitálnej agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Išlo o výzvy, keď firmám stačilo preukázať prácu na výskumnom projekte. 

Peter Klamo, člen prezídia Priemyselného inovačného klastra, však upozorňuje, že ak sú výzvy takto široko koncipované, trvá príliš dlho ich vyhodnocovanie, keďže sa do výzvy prihlási príliš veľký počet záujemcov. „Firmy tak na peniaze určené na výskum čakajú veľmi dlho.“

Ilko zároveň pripomenul, že rezort práve rozbehol projekt vzdelávacích workshopov pre stredný manažment malých a stredných podnikov. „Tlak na produktivitu vo firmách je veľmi silný a našou snahou je, aby boli práve títo ľudia akýmisi ambasádormi vo firmách,“ uviedol a pripomenul, že za kľúčové považuje vzdelávanie.

Experti sa zhodli, že malé a stredné podniky sa v oblasti inovácií najčastejšie sústredia na rôzne oblasti digitalizácie. „Nedávno sme vykonali prieskum medzi podnikmi, v ktorom sme zistili, že firmy najviac v tomto smere tlačia na energetickú efektívnosť a kybernetickú bezpečnosť,“ spresnil Peter Klamo. Tibor Paulen, manažér informačnej bezpečnosti v Stredoslovenskej distribučnej, pripomína, že napríklad energetické spoločnosti sú častými terčmi hekerov. Podľa neho sú veľmi časté útoky na infraštruktúru, ktorá je zaujímavá pre vládnych hekerov. „V minulosti tie útoky neboli také časté. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa tieto útoky dejú na týždennej báze,“ povedal s tým, že odolnosť sietí voči kyberhrozbám je kľúčová. 

Inovácie v energetike sú nevyhnutné

Inovácie v energetickej oblasti, ako napríklad zdieľanie elektriny medzi domácnosťami, firmami alebo dokonca regiónmi, sa ukazujú ako kľúčové pre zabezpečenie energetickej efektívnosti. „Napriek vysokým ambíciám však bez investícií do inovácií a digitalizácie energetiky, ako aj do samotných elektrizačných prenosových sústav, bude veľmi náročné naplniť stanovené ciele európskych politík,“ povedal Michal Géci, vrchný riaditeľ úseku ICT Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy.

Pri implementácii týchto riešení sa mnohé firmy stretávajú s výzvami. Peter Baláž z Huawei Technologies poukázal na to, že legislatívne otázky sú najčastejšími obavami firiem: „Časté zmeny v legislatíve, nejednoznačné vysvetlenia a vysoké poplatky môžu odrádzať od investícií. Okrem legislatívy sa však firmy stretávajú aj s technickými problémami, ako je nastavenie požiadaviek zo strany poskytovateľov služieb, s čím práve vedia pomôcť technologické spoločnosti.“

Florián Kevický, generálny riaditeľ IPESOFT, dodal, že podniky sa často pýtajú, či sa im investície do energetických riešení oplatia: „Problém spočíva aj v rizikovosti týchto investícií. Banky sú menej ochotné investovať, pretože nie je možné presne zaručiť návratnosť investícií. Tá môže byť dva roky, ale aj sedem rokov v závislosti od rôznych faktorov. Tieto faktory spôsobujú, že pre mnoho firiem je rozhodovanie o investíciách do energetických systémov náročné.“

Kamil Peteraj, člen predstavenstva OKTE, upozornil, že trh s podpornými službami nie je neobmedzený a nie je možné ho nafúknuť: „Energetické dátové centrum sa stretáva s výzvami v oblasti používateľskej prístupnosti, keďže musí reagovať na zložité legislatívne požiadavky. Má rôznorodé spektrum klientov, od relatívne jednoduchých používateľov až po sofistikovaných, čo kladie nároky na prispôsobenie systému.“