Jedna z najstarších pamiatok Bratislavy sa zmení: Budova bývalej konskej železnice prejde rekonštrukciou

Foto: Facebook 

„Je pre nás dôležité, aby sme v tomto volebnom období s konskou železnicou konečne niečo urobili,“ uviedol starosta mestskej časti Matúš Čupka.

Mestská časť využije aj eurofondy

Historická budova bude po rekonštrukcii slúžiť ako nové sídlo časti miestneho úradu, konkrétne stavebného úradu. Rekonštrukcia by mala byť financovaná aj s pomocou eurofondov. „Chceme, aby to tam žilo a bolo miestom, kde sa dejú akcie, aj keď menšieho rozsahu,“ doplnil starosta.

Občania si mohli priestory konskej železnice prezrieť počas tohtoročných Bratislavských mestských dní, ktorých súčasťou je aj Nové Mesto.

Jedna z najstarších zachovaných stavieb

Stanica konskej železnice v Bratislave bola postavená na zelenej lúke na dnešnej Krížnej ulici v rokoch 1839 – 1840. Patrí medzi najstaršie zachované stavby svojho druhu na svete. Hoci presné autorstvo projektu nie je dodnes jednoznačne preukázané, predpokladá sa, že sa na ňom podieľal architekt Ignác Feigler mladší.

Cieľom železnice bolo predovšetkým rýchlejšie spájanie Bratislavy s vinohradníckymi regiónmi a uľahčenie prepravy tovaru, ako boli víno, tehly, drevo či poľnohospodárske produkty.

Architektúra budovy stanice

Budova stanice konskej železnice v Novom Meste bola postavená v klasicistickom štýle, ktorý bol v tom čase typický pre infraštruktúrne stavby.

Charakteristické sú pre ňu jednoduché symetrické členenie, čisté línie bez výraznej ornamentiky, pravidelné okná s jemným rámovaním a nízka sedlová strecha.

Pôvodne slúžila nielen ako čakáreň pre cestujúcich, ale aj ako administratívne zázemie a skladovací priestor. Stanica bola navrhnutá prakticky – s dôrazom na funkčnosť a účelné rozdelenie priestoru.

Staničná budova je jednoposchodová a svojim pôdorysom kopíruje nárožie Krížnej a Legionárskej ulice. Dominantným prvkom je rizalit (vystupujúca časť stavby) v nároží, ku ktorému sa v tupom uhle pripájajú dve krídla. Podobné rizality s tympanónmi sa nachádzajú aj na koncoch krídiel. Nad stredným rizalitom sa týči veža, ktorá pôvodne niesla hodiny.

K budove patrilo aj široké nádvorie, ktoré kedysi lemovali arkády krytých nástupíšť. Súčasťou komplexu boli tiež prevádzkové objekty, stajne pre ťažné kone a remíza pre vagóny.

Železnica prispela k rozvoju regiónu

Prvou zastávkou konskej železnice bola Rača, odkiaľ trať pokračovala do Svätého Jura, Pezinka, Šenkvíc, Báhoňa a Cífera, pričom konečnou stanicou bola Trnava. Trnavskú stanicu postavili v roku 1846 a svojou kompozíciou aj pôdorysom je veľmi podobná bratislavskej stanici.

Vybudovanie železnice významne prispelo k rozvoju regiónu — napríklad v Trnave sa práve v tom období začala výstavba cukrovaru. Trať bola neskôr predĺžená až do Serede.

Zaujímavosťou je, že na niektorých úsekoch, hlavne v stúpaní do Pezinka, sa používali štyri kone, zatiaľ čo na rovinách v Bratislave stačili dva.

Konskú železnicu chceli zbúrať

V polovici osemdesiatych rokov 20. storočia hrozilo, že bratislavskú stanicu zbúrajú. Budova bola v zlom technickom stave a verejnosť začala na jej záchranu upozorňovať prostredníctvom novín. Vzniknutá diskusia nakoniec prispela k jej zachovaniu a obnoveniu.

Projekt rekonštrukcie vypracoval kolektív Stavoprojektu pod vedením architektky Jelice Janotovej. V roku 1988 sa začala rozsiahla obnova objektu, ktorá zahŕňala aj znovupostavenie zrútenej veže. Aj keď došlo k viacerým zmenám v interiéri, základné dispozičné riešenie zostalo zachované.

Pôvodný projekt obnovy počítal aj so zriadením expozície o histórii konskej železnice a rekonštrukciou jedného z pôvodných nástupíšť, tieto zámery sa však nepodarilo úplne realizovať a obnova ostala čiastočne nedokončená.

Prenájom v minulosti: snaha o nové využitie

V minulosti mestská časť viackrát vyhlasovala výzvy na prenájom budovy s cieľom oživiť priestor pre komunitné a kultúrne aktivity.

Z výzvy z roku 2020 vyplýva, že budova mala byť využívaná v súlade s jej historickým významom, najmä so zámerom kultúrno-komunitného využitia, organizovania výstav, verejných podujatí a prezentácie histórie dopravy.

Neskôr sa objavili snahy o jej využitie ako galérie, komunitného centra, prípadne menších kancelárskych priestorov pre kreatívne organizácie.

Napriek viacerým ponukám sa však nenašiel stabilný prevádzkovateľ, a preto samospráva pristúpila k rozhodnutiu budovu obnoviť pre vlastné potreby.

Nová vizuálna identita Nového Mesta (infopanel)

Mestská časť predstavila aj novú vizuálnu identitu, ktorá má reflektovať hodnoty komunity a moderný mestský charakter. „Cieľom novej identity je vytvoriť vizuál, ktorý vystihuje mestskú časť, jej hodnoty a prináša moderné poňatie a variabilitu využitia aj pre naše organizácie a podniky,“ vysvetlil starosta Čupka. Víťazný návrh dizajnového štúdia Mr Meadow v spolupráci s Katarínou Kyselicovou je založený na kompaktnom písme doplnenom o grafický prvok spojky – symbolizujúci prepojenie a komunitu. Logo sa bude využívať na všetkých komunikačných kanáloch vrátane tlačených a digitálnych médií, pričom historický erb ostáva naďalej zachovaný pre formálne účely.