JARNÁ ITAPA 2024: Slováci sa musia otvoriť cudzincom, inak sa modernou krajinou nikdy nestaneme

Foto: Itapa

Naučme sa zachytiť potenciál

Ak sa staneme krajinou, kde budú chcieť žiť mladí ľudia, staneme sa aj krajinou, kde budú realizovať vedu a výskum či podnikať. Dnes nám to uniká. „Naším chronickým problémom, ktorý riešime od 90. rokov, je, že do vedy, výskumu a inovácií dostatočne neinvestujeme. Aj keď sa veľa vecí zlepšilo, stále sme tu na chvoste Európskej únie či vyspelých demokratických štátov. Bolo by tu potrebné prijať opatrenia, aby sme dokázali podchytiť potenciál mladých vedcov a podnikateľov a aby sme ich udržali v našej krajine,“ povedala Zuzana Letková z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Platí pravidlo, že čím viac krajiny finančne podporujú vedu a výskum, tým viac sa to pozitívne odzrkadľuje na raste ich hospodárstva. „Je potrebné investovať nielen čas, ale aj realizovať rôzne aktivity do inovácií s ohľadom na malých a stredných podnikateľov tak, aby mohli časť svojho zamerania realizovať priamo s vysokými školami či napríklad centrami aplikovaného výskumu. Inšpirovať sa môžeme v Maďarsku, kde takýto ekosystém výborne funguje,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Róbert Zsembera.

Ako uviedol ďalej, problém odlevu ľudí a talentov je komplexný a súvisí napríklad aj s regiónmi a ich rozvojom. „A na tomto chceme popracovať. Identifikovali sme už dokonca viacero vecí, ktoré by mohli motivovať mladých, aby tu zostali žiť a pracovať,“ dodal.

Aj lídri na trhu musia inovovať

Slovensko je v oblasti investícií do vedy a výskumu poddimenzované, inšpiráciou pre nás môže byť Izrael či Austrália. „Izrael investuje do výskumu 4,9 % HDP ročne. V krajine je aktuálne viac ako šesťtisíc aktívnych startupov, pričom z pohľadu počtu startupov sme tak zaradení na treťom mieste,“ povedal na konferencii JARNÁ ITAPA 2024 expert v oblasti nových technológií a digitálnej transformácie a vizionár z Izraela Alex Lyhovez.

Podľa posledných verejne dostupných dát Slovensko na vedu a výskum vynakladá výrazne menej, ako je priemer Európskej únie. Kým priemer Únie je 2 %, na Slovensku je to sotva 1 % – z toho na vedu a výskum vo verejnom sektore je to len 0,42 %. „Inovácie nemusia byť drahé, stačí myslieť ,out of the box‘. Treba si zapamätať dôležitú vec – ak neinovujete, tak stagnujete,“ konštatoval a pripomenul prípady bývalých technologických lídrov – spoločnosti Kodak či Nokia: „Aj lídri na trhu musia inovovať.“

Spolupráca sa ukazuje dôležitejšia ako súťaživosť

Slovensko má podľa expertov na inovácie, ktorí vystúpili na konferencii, obrovský potenciál, chýba nám však okrem podpory aj dravosť či umenie vycítiť, kedy je nutná spolupráca. „Podstatné je, aby univerzity našli spôsob, kedy majú súťažiť a kedy už majú spolupracovať. Konkurencia je potrebná, no čo sa ukazuje ako dôležitejšie, je práve schopnosť naučiť sa spolupráci. Túto kultúru u nás budujeme, pretože tá nám pomôže posúvať sa vpred rýchlejšie a vynikať,“ podotkol generálny riaditeľ Forrest Research Foundation z Perthu v Západnej Austrálii James Arvanitakis, ktorého vystúpenie pre ITAPA zabezpečila slovenská ekonomická diplomacia Generálneho konzulátu v Sydney.

Výzvou podľa neho zostáva, aby sme ako krajina vedeli zaistiť, že univerzity nebudú nazerať len do svojho vnútra, ale aj von. „Musia úzko spolupracovať s vládou, priemyslom či komunitným sektorom,“ dodal J. Arvanitakis, ktorý spolupracuje s talentovanými výskumníkmi z celého sveta.

Priamo na pôde konferencie JARNÁ ITAPA 2024 sa už podarilo dohodnúť predbežnú spoluprácu so slovenskými univerzitami najmä v oblastiach biomedicíny, energetiky a poľnohospodárstva. „Prvé výmenné vedecké pobyty by sa mohli uskutočniť už tento rok,“ vyhlásila prorektorka pre zahraničné vzťahy na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika Slávka Tomaščíková.

Umelá inteligencia zrýchľuje proces liečby

Slovensko nemá vybudovanú inovačnú infraštruktúru v oblasti zdravotníctva. „Otázka je, ako to napraviť a kde začať. Nastaviť štruktúru je kľúčové,“ uviedol na konferencii Adam Grey. Ide o zakladateľa Kamplan Innovation Hub a inovačného manažéra v centre inovatívneho zdravotníctva HealthHub, ktoré prepája slovenské firmy a verejné inštitúcie s cieľom podporiť moderné riešenia v zdravotníctve.

Niektoré medicínske odbory na Slovensku sa môžu v súčasnosti pochváliť využívaním umelej inteligencie (AI) v ambulanciách. „Cesta diagnostiky až po liečbu onkologického pacienta je veľmi dlhá, trvá v priemere 160 až 180 dní. Využitím AI to vieme skrátiť na tretinu,“ reagoval slovenský onkológ Štefan Korec, ktorý na pôde ITAPA demonštroval vlastné skúsenosti s využitím AI v praxi. Na trénovanie AI modelu, ktorý využíva, bolo podľa jeho slov využitých až 700 miliónov rôznych snímok.

„AI je aj výborná pomôcka pri rozhodovaní, no lekárov nenahradí. Lekár je stále ten, ktorý navrhne a naordinuje liečbu,“ dodal primár onkologickej kliniky vo Fakultnej nemocnici Trenčín Branislav Bystrický. Vo všeobecnom lekárstve sa však AI ešte stále nevyužíva. „Mala som možnosť vidieť, ako funguje. Môžem povedať, že v tomto smere sa nám otvárajú obrovské dvere,“ dodala všeobecná lekárka a expertka Jana Bendová.