Foto: Freepik

O dve percentá menej

Kým ešte v decembri inflácia na Slovensku dosahovala 5,9 %, v januári 2024 to je už o dve percentná menej. Tempo rastu cien v medziročnom porovnaní spomaľuje nepretržite už 11 mesiacov. Aktuálne dosiahlo hodnotu 3,9 %.

„Najväčší vplyv na celkovú infláciu v rámci medziročného porovnania mali naďalej ceny potravín s nealko nápojmi, a tiež ceny bývania a energií. Ide o dve podielovo najvýznamnejšie zložky vo výdavkoch domácností. Obe zložky však naďalej kopírovali celkový trend spomaľovania rastu cien,“ konštatuje Štatistický úrad SR.

Dôležité tovary a služby

Pre občanov Slovenska je dôležitá informácia, že tempo zdražovania potravín sa už počas uplynulých mesiacov výrazne znížilo. Inflácia potravín poklesla z úrovne takmer 29 % zo začiatku minulého roka na aktuálnu hodnotu 4,9 %.

Napriek tomu ceny zeleniny a cukru s cukrovinkami ešte stále rástli dvojciferným tempom. Menej ako pred rokom spotrebitelia platili len za mlieko, syry a vajcia o 3,2 % a za oleje a tuky o 4,5 %.

Klesali aj ceny v oblasti bývania a energií. V januári ich rast dosiahol priemernú úroveň 0,5 %, čo je najnižšia hodnota od mája 2021. Spomaľovanie celkového rastu ovplyvnili najmä medziročne nižšie ceny energií o 1,2 % a imputovaného nájomného o 0,5 %. Rástli však ceny vodného a stočného, odvozu odpadu, ako aj ceny za údržbu a opravy obydlia.

Komu sa darí a komu nie

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny väčšina štátov zaznamenala pokles inflácie. Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny bola v prvom mesiaci tohto roku vo Fínsku (0,7 %), Taliansku (0,9 %), Litve (1 %), Lotyšsku (1 %), Belgicku (1,5 %), na Cypre (2 %) a v Portugalsku (2,6 %).

Naopak, najvyššia inflácia je v Estónsku (5 %), Chorvátsku (4,8 %), Rakúsku (4,3 %), na Slovensku (3,9 %), Malte (3,6 %), v Španielsku (3,5 %) a vo Francúzsku (3,4 %).

Čo má vplyv na výšku inflácie

Zásadný vplyv na vývoj inflácie má menová politika, ktorú vyvíjajú centrálne banky. Väčšina z nich reagovala na vysokú infláciu zvyšovaním kľúčových úrokových sadzieb. Konali však zároveň opatrne, aby neutlmili, respektíve zachovali ekonomické aktivity v jednotlivých krajinách.

V súčasnosti sa táto aktivita premenila na vyčkávanie. Túto „hru nervov“ sprevádza držanie momentálnych úrokových sadzieb na súčasnej úrovni s cieľom odhadnúť správny moment, kedy pristúpiť k ich znižovaniu.

Napríklad Európska centrálna banka (ECB) prestala so zvyšovaním kľúčových úrokových sadzieb už v septembri minulého roku a na januárovom rokovaní Rady guvernérov ECB už po tretí raz za sebou zachovala úrokové sadzby na nezmenenej úrovni 4,5 %.

Sadzba pre jednodňové refinančné operácie zostala na úrovni 4,75 % a pre jednodňové sterilizačné operácie na úrovni 4 %. V praxi to znamená, že tieto sadzby, ktoré sa nachádzajú na svojom 22-ročnom maxime, už dosiahli svoj vrchol, a teda ich ďalší nárast sa nepredpokladá.

Akú rýchlosť zaradí ECB?

Očakávané znižovanie sadzieb, ktoré by v priebehu tohto roku malo opätovne oživiť ekonomiky štátov eurozóny, je však poznačené významnou dávkou opatrnosti. Rada guvernérov ECB totiž tvrdí, že sa bude striktne riadiť dostupnými dátami a inflačnými výhľadmi do budúcnosti, a teda rozhodne sa neskôr.

O potrebe trpezlivosti a opatrnosti hovorí aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Podľa jeho slov bude dôležité správne načasovanie znižovania kľúčových úrokových sadzieb, a to bez ohľadu na to, či sa to stane v apríli, alebo v júni tohto roku. „Naše rozhodnutia budú vychádzať z prichádzajúcich údajov a budú podrobené dôkladnej analýze,“ zdôrazňuje šéf NBS.

Odlišný názor však prezentuje napríklad člen Rady guvernérov ECB a guvernér talianskej centrálnej banky Fabio Panetta. Podľa jeho slov sa „čas na zmenu nastavenia menovej politiky rýchlo blíži“. Ako uviedol, jej včasné a postupné uvoľňovanie by mohlo pomôcť obmedziť následnú volatilitu na finančných trhoch a v ekonomike.

Do konca roka možno mínus 1 %

Aktuálne najreálnejším scenárom je postupné znižovanie sadzieb od leta tohto roku, a to v troch až štyroch opakovaniach po 0,25 percentuálneho bodu. Na konci roka 2024 by tak kľúčová úroková sadzba ECB mohla dosahovať 3,75 %, respektíve 3,50 %. 

Pre porovnanie, aktuálna kľúčová sadzba amerického Federálneho rezervného systému (FED) je 5,5 %, pričom inflácia v krajine sa na sklonku januára tohto roku dostala na úroveň 3,1 %, pričom ekonómovia očakávali jej pokles až na 2,9 %.