Island ako prvá krajina sveta ruší zdanenie palív. Nahradí ho mýto z najazdených kilometrov pre všetkých

Foto: Shutterstock

Prečo menia systém

Island, podobne ako mnohé vyspelé štáty, dlhodobo financoval údržbu a výstavbu ciest predovšetkým prostredníctvom spotrebnej dane z pohonných hmôt. Tento model však prestáva byť efektívny: s rastúcim podielom elektromobilov, plug-in hybridov a úspornejších spaľovacích áut sa znižuje množstvo predaného paliva, a tým aj výber daní na kilometer. Medziročne sa príjmy z tejto dane na kilometer znížili približne o 43 %.

Nový systém tak nadväzuje na skutočnosť, že financovanie ciest nemôže byť viazané na spotrebu paliva v dobe elektromobility, pretože to vytvára nerovnocenné zaťaženie medzi rôznymi typmi vozidiel a ohrozuje stabilitu financií v cestnej infraštruktúre.

Kilometrová daň: kto a koľko zaplatí?

Od 1. januára 2026 bude každé vozidlo na Islande – bez ohľadu na druh pohonu – povinné platiť kilometrovú daň („Kýlómetragjald“) založenú na prejdenej vzdialenosti:

Tento model prináša spravodlivejšie rozdelenie nákladov na infraštruktúru, pretože vyššie hmotnostné kategórie viac zaťažujú cestné povrchy a budú logicky viac prispievať.

Dôsledky na spotrebiteľov a trh

Zrušenie spotrebnej dane z palív znamená, že ceny benzínu a nafty by mohli klesnúť o desiatky islandských korún na liter (odhady uvádzajú pokles o 80–105 ISK za liter benzínu a 80–88 ISK za liter nafty), pretože do ceny už nebudú zakalkulované vysoké dane.

Ekonomický efekt pre motoristu je však dvojsečný: nižšie ceny paliva môžu kompenzovať časť nákladu, no kilometrová daň zvyšuje variabilné náklady na cestovanie pri intenzívnom používaní vozidla. Náklady závisia priamo od počtu najazdených kilometrov – pre domácnosti s vysokým nájazdom v praxi zvyšuje rozpočet na dopravu, zatiaľ čo pre sporadických vodičov môže byť kombinácia nižších palivových cien a kilometrovej dane neutrálna alebo mierne výhodná.

Dopady pre podniky a turistický sektor

Kilometrová daň sa dotkne nielen domácich motoristov, ale aj firemných flotíl a turistických prenájmov áut. Firmy s veľkými vozovými parkami budú musieť prehodnotiť nákladové modely a optimalizovať trasy, pretože každá jazda sa premieta do daňovej povinnosti.

Turistický sektor, kde požičovne áut predstavujú dôležitú súčasť mobility návštevníkov, už upravuje ceny prenájmov vrátane kilometrového poplatku, čo môže zdražiť roadtripy a ovplyvniť dopyt v sezónach s vyššou frekvenciou ciest v teréne.

Pre verejné financie je nová daň strategickým krokom k stabilnejšiemu financovaniu cestnej infraštruktúry, ktoré nie je závislé od technologických zmien v automobilovom priemysle. Platenie za prejazdené kilometre je variantom princípu „user pays“ (užívateľ platí), ktorý zvyšuje predvídateľnosť daňových príjmov štátu bez ohľadu na to, či vozidlá idú na benzín, naftu, alebo elektrinu.

Z environmentálneho hľadiska kilometrová daň neodrádza priamo od používania vozidiel, no odstraňuje skrytú subvenciu preferenčného zaobchádzania s elektromobilmi cez nenákladové palivové dane. Ekonomicky je tak systém neutrálnejší, pretože náklady na údržbu ciest nesú všetci užívatelia bez ohľadu na pohon.

Precedens v Európe

Nový islandský model je v globálnom meradle priekopnícky a môže sa stať referenčným bodom pre ďalšie krajiny, ktoré riešia úbytok výberu daní pri rastúcom podiele elektrických vozidiel. Návrhy podobných systémov sa už objavili napríklad v Novom Zélande či vo Veľkej Británii, ale Island je prvý, kto tento model implementuje plošne a bez výnimiek.

Island otvorene priznáva, že financovanie ciest len z palivových daní je minulosťou. Nová kilometrová daň znamená systémový posun k transparentnejšiemu a technologicky neutrálnemu modelu, ktorý podľa tamojších autorít reflektuje skutočné využívanie infraštruktúry. Pre motoristov aj firmy to prináša nové premenné v kalkulácii nákladov, ale pre štáty môže ísť o životaschopnú fiškálnu odpoveď na výzvy elektrifikácie a energetickej transformácie dopravy.