Inflácia vyskočila na 2,6 %, Slovensko je stále na úrovni priemeru eurozóny

Foto: Freepik

Najdôležitejšie faktory inflácie

Júlová medziročná inflácia na Slovensku oproti predchádzajúcemu mesiacu vzrástla o pol percentuálneho bodu. Je tretia najvyššia v tomto roku. Ceny tovarov a služieb vzrástli vo všetkých 12 sledovaných odboroch v rozpätí od 0,4 % za bývanie a energie až po 10 % v odbore vzdelávanie. Potraviny a nealko nápoje boli medziročne drahšie o 1,5 %. 

Práve tento relatívne nízky nárast cien potravín mal na celkovú infláciu na Slovensku počas uplynulého mesiaca najvýraznejší vplyv. Podľa údajov Štatistického úradu SR výšku inflácie najviac ovplyvnil drahší chlieb a obilniny (o 4,9 %), ale aj oleje a tuky (11,2 %), a tiež cukor a cukrovinky. Naopak, lacnejšie ako pred rokom bolo ovocie, mlieko, syry a vajcia.

Negatívny vplyv na celkovú mieru inflácie mal tiež rast cien v odbore rekreácia a kultúra (o 3,1 %) ovplyvnených najmä zdražovaním dovolenkových zájazdov a vstupného na kúpaliskách a plavárňach.

Rast inflácie podporili aj medziročne drahšie finančné služby pôšt a bánk (o 4 %). Pod výsledok sa  podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch podpísali medziročne drahšie tovary a služby v odbore zdravotníctvo (7,4 %), ako aj drahší alkohol a tabak (5,1 %). Výdavky domácností však v súvislosti s cenami energií a bývania medziročne vzrástli len o 0,4 %.

Pre občanov je dôležité tiež to, že reálne mzdy u nás sú aktuálne vyššie ako klesajúca inflácia, a to vo všetkých sledovaných odvetviach. Najintenzívnejšie rastú v medziročnom porovnaní v prípade dopravy a skladovania (+5,7 %) a maloobchodu (+8,9 %).

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v júli 2024 až 11 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný nárast inflácie, v ôsmich prípadoch sa rýchlosť nárastu spotrebiteľských cien znížila a v jednom prípade (Írsko) zostala na rovnakej úrovni ako pred mesiacom. 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je vo Fínsku (0,6 %), Lotyšsku (0,8 %), Litve (1,1 %), Slovinsku (1,4 %), Írsku (1,5 %) a Taliansku (1,7 %). Pod priemerom krajín eurozóny, ktorá je aktuálne na úrovni 2,6 %, sa nachádzajú aj Malta (2,3 %), Grécko (2,4 %) a Nemecko (2,5 %).

Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny. Najvyššia inflácia je v Belgicku (5,5 %), Estónsku a Holandsku (po 3,5 %), Chorvátsku (3,4 %), Španielsku, Rakúsku a na Slovensku (po 2,9 %), v Portugalsku a Luxembursku (po 2,7 %), vo Francúzsku a na Cypre (po 2,6 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Taliansku (+0,8 percentuálneho bodu) a v Estónsku (+0,7 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Španielsku a Lotyšsku (–0,7 percentuálneho bodu).

ECB a FED sú zatiaľ maximálne opatrné

O tom, že inflácia zatiaľ nie je úplne skrotená svedčia aj kroky najdôležitejších centrálnych bánk. Kým Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ znížila svoje kľúčové úrokové sadzby len raz, aj to iba o štvrť percentuálneho bodu zo 4,5 na 4,25 %, americký Federálny rezervný systém (FED) sa pre uvoľnenie svojej menovej politiky zatiaľ vôbec neodhodlal, pričom zostáva na úrovni 5,5 %. Očakáva sa však, že obe tak urobia na svojom najbližšom zasadnutí v septembri.

Európska centrálna banka naposledy znižovala svoje úrokové sadzby v roku 2016, a tie sa až do tretieho roku pandémie koronavírusu pohybovali na úrovni okolo 0 %. Vtedy sa však roztočila inflačná špirála, ktorá sa rýchlo dostala na dvojciferné hodnoty, a európski bankári museli zakročiť ráznym sprísnením . Otázkou teraz je, kedy v záujme oživenia európskej ekonomiky príde k ďalšiemu, respektíve aj razantnejšiemu znižovaniu úrokových sadzieb.

V Spojených štátoch je situácia ešte zložitejšia ako v Európe. Otáľanie so znižovaním úrokov vyústilo až do paniky z blížiacej sa ekonomickej recesie v krajine. Výsledkom bol zásadný pokles hodnoty akciových indexov a dávno nevídané výpredaje na akciových trhoch.

Analytici preto predpokladajú, že FED nemá žiadnu inú možnosť, ako v záujme oživenia americkej ekonomiky a trhu krajiny pristúpiť k znižovaniu úrokov v najbližšom možnom termíne, teda bezprostredne po skončení tohtoročného leta. Navyše, keď inflácia v krajine počas uplynulého mesiaca opäť o niečo poklesla na úroveň 2,9 %.

Česko: Aj tu spotrebiteľské ceny zrýchlili

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v Česku v júli stúpli z júnových rovných 2 % na 2,2 %. Za zrýchlením inflácie je najmä spomalenie zlacňovania potravín. Medziročná inflácia tak skončila mierne nad prognózou štatistov aj Českej národnej banky.

Práve v tejto súvislosti sa vynárajú otázky, kedy a o koľko zníži svoje úrokové sadzby táto centrálna banka. Naposledy tak urobila začiatkom mája tohto roku, keď sadzby znížila o pol percentuálneho bodu, pričom súčasná kľúčová úroková sadzba (dvojtýždňová repo sadzba) je na úrovni 5,25 %.

Rusko: Úroky možno pôjdu až cez 20 %

Kým vo väčšine krajín sveta kľúčové úrokové sadzby klesajú, v Rusku je situácia opačná. „Ak centrálna banka bude mať aj naďalej pochybnosti o predpokladanom vývoji inflácie v krajine, kľúčová úroková sadzba v Rusku by mohla v nasledujúcich mesiacoch vzrásť až nad 20 %,“ povedal viceguvernér Národnej banky Ruska Alexej Zabotkin.

Podľa jeho slov je najväčším problémom skutočnosť, že rozhodnutia, ktoré banka urobí v súčasnosti, sa prejavia najskôr o tri až šesť štvrťrokov, teda potenciálne až o poldruha roka. Riziko zvyšovania úrokových sadzieb v nasledujúcom období najnovšie posilnili aj správy ruského štatistického úradu Rosstat, ktorý informoval o náraste inflácie z 8,6 na 9,1 %. Aktuálna kľúčová úroková sadzba centrálnej banky sa v Rusku drží na úrovni 18 %.