Foto: Shutterstock

Čo zdraželo najviac

Medziročne, v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka, na Slovensku najviac zdražela doprava, až o 14 %. Príčinou je prudké zdražovanie ropy a s ňou súvisiacich pohonných látok. Nahor išli aj reštauračné a hotelové služby o 12,2 %. Až 8 % si priplácame za alkohol a tabakové výrobky. V prípade cigariet to má na svedomí vyššia spotrebná daň. Výrazne drahšie sú tiež poštové služby a spoje.

Najviac si však z rodinných rozpočtov ujedajú položky ako jedlo a bývanie. Na potraviny vynakladáme približne pätinu svojich príjmov a na bývanie ešte o niečo viac. Priebežne zdraželi všetky bežne nakupované potraviny. Najviac oleje a tuky, zelenina a ovocie, mlieko a syry, chlieb a pečivo, a tiež mäso.

Ako sa prejavuje na úsporách

Európska centrálna banka v roku 2017 zaviedla nulové, respektíve záporné základné úrokové sadzby, ktoré sa za posledných päť rokov nezmenili. Banky v krajinách eurozóny sa prispôsobili tomuto trendu a úroky na sporení zrazili na minimum. Výsledok je, že za posledných päť rokov inflácia vždy prekračovala úrokovú mieru na bežných aj termínovaných účtoch, vďaka čomu spoľahlivo ukrajovala z úspor občanov.

Matematicky vzaté, za 100 eur si dnes v obchode nakúpime menej ako vlani. Presnejšie na nákup, na ktorý dnes potrebujeme 100 eur, by nám vlani stačilo 94,90 eura. A toto isté sa deje aj s úsporami na bankových účtoch. Z minuloročnej tisícky je dnes 949 eur.

Riešenie drží v rukách ECB

Aj preto je jednou z požiadaviek adresovaných Európskej centrálnej banke (ECB), aby kvôli rýchlo rastúcej inflácii konečne pristúpila k zvýšeniu základných úrokových sadzieb. A hoci v Rade guvernérov ECB rezonuje aj takéto riešenie, šéfka banky Christine Lagardová kategoricky odmieta prijať akékoľvek opatrenia na sprísnenie monetárnej politiky, a teda aj na zvýšenie základných úrokových sadzieb.

„Pokiaľ by sme teraz zaviedli sprísňujúce opatrenia, spôsobilo by to oveľa viac škody ako úžitku,“ vyhlásila v Európskom parlamente. Dodala, že rast inflácie bude pravdepodobne trvať dlhšie, ako sa predpokladalo, ale aj tak sa nechystá „upustiť od politiky lacných peňazí“.

Postupujú úplne naopak

Existujú však krajiny, ktoré v boji s rastúcou infláciou zvolili úplne opačnú stratégiu ako ECB. Napríklad v Česku a Poľsku, ktoré nie sú súčasťou eurozóny (zachovali si vlastnú menu), centrálne banky pristúpili k razantnému a opakovanému zvyšovaniu úrokových sadzieb. V Česku sa v súčasnosti základná úroková sadzba blíži k 3 % a bude ďalej rásť.

Potrebné je však dodať, že inflácia v Česku je vyššia ako priemer eurozóny a vyššia aj ako na Slovensku. Aktuálne je na úrovni 5,5 %. Inflácia v USA dokonca už teraz prekračuje 6-percentnú hranicu. Kým ceny tovarov a služieb v Európe sú najvyššie od finančnej krízy v roku 2008, v USA sú najvyššie za posledných 31 rokov, teda od roku 1990.

Druhá strana mince

Zvyšovanie základných úrokových sadzieb má, samozrejme, aj svoju odvrátenú tvár. Ak by k nemu došlo, zvýšili by sa úrokové sadzby na vkladoch, ale aj na úveroch. A predovšetkým u ostro sledovaných hypotekárnych úverov. Spomienky na prasknutie hypotekárnej bubliny spred 13 rokov sú ešte príliš živé, a možno práve ony bránia ECB podniknúť razantnejšie kroky proti inflácii.

Slovensko je v súvislosti s úrokovými sadzbami hypotekárnych úverov na tom zatiaľ mimoriadne dobre. S priemerom nižším ako 1 % sa radí medzi trojicu európskych krajín, ktoré majú najvýhodnejšie úverové podmienky. Pritom susedné Česko sa blíži k 3 % a niektoré krajiny východnej Európy už prekračujú hranicu 5 %.

Vidina zdražovania hypoték spôsobuje, že záujem o ne je enormný. Ľudia si uvedomujú, že hypotéka dnes je určite lacnejšia, ako bude hypotéka zajtra. Aj to núti centrálne banky pristupovať k zvyšovaniu úrokov mimoriadne obozretne.