Inflácia vyletela cez 5 % a nenásytne nám ujedá z peňazí
Ceny tovarov a služieb rastú rekordným tempom. Inflácia v rámci krajín eurozóny, ktorá v októbri 2021 vyskočila na 4,1 %, je na 13-ročnom maxime. Slovensko ju má dokonca ešte o celé jedno percento vyššiu. Hoci nám inflácia ujedá z úspor, predražuje každý jeden nákup a robí nás chudobnejšími, Európska centrálna banka sa napriek tomu nechystá zmeniť svoju monetárnu politiku, a teda prestať s tlačením lacných peňazí a začať so zvyšovaním úrokových sadzieb.
Foto: Shutterstock
Čo zdraželo najviac
Medziročne, v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka, na Slovensku najviac zdražela doprava, až o 14 %. Príčinou je prudké zdražovanie ropy a s ňou súvisiacich pohonných látok. Nahor išli aj reštauračné a hotelové služby o 12,2 %. Až 8 % si priplácame za alkohol a tabakové výrobky. V prípade cigariet to má na svedomí vyššia spotrebná daň. Výrazne drahšie sú tiež poštové služby a spoje.
Najviac si však z rodinných rozpočtov ujedajú položky ako jedlo a bývanie. Na potraviny vynakladáme približne pätinu svojich príjmov a na bývanie ešte o niečo viac. Priebežne zdraželi všetky bežne nakupované potraviny. Najviac oleje a tuky, zelenina a ovocie, mlieko a syry, chlieb a pečivo, a tiež mäso.
Ako rastie inflácia
Ešte na začiatku tohto roku inflácia dosahovala slabých 0,7 %. Nachádzala sa hlboko pod úrovňou 2 %, ktorú ECB považuje za optimálnu inflačnú hladinu. V máji 2021 sa vyšplhala na 2 %, v októbri vyletela na 5,1 %, a predpokladá sa, že bude ďalej rásť. Ekonomickí analytici nesmelo hovoria o 6 %. Už teraz však existujú krajiny, kde je ešte vyššia.
Ako sa prejavuje na úsporách
Európska centrálna banka v roku 2017 zaviedla nulové, respektíve záporné základné úrokové sadzby, ktoré sa za posledných päť rokov nezmenili. Banky v krajinách eurozóny sa prispôsobili tomuto trendu a úroky na sporení zrazili na minimum. Výsledok je, že za posledných päť rokov inflácia vždy prekračovala úrokovú mieru na bežných aj termínovaných účtoch, vďaka čomu spoľahlivo ukrajovala z úspor občanov.
Matematicky vzaté, za 100 eur si dnes v obchode nakúpime menej ako vlani. Presnejšie na nákup, na ktorý dnes potrebujeme 100 eur, by nám vlani stačilo 94,90 eura. A toto isté sa deje aj s úsporami na bankových účtoch. Z minuloročnej tisícky je dnes 949 eur.
Riešenie drží v rukách ECB
Aj preto je jednou z požiadaviek adresovaných Európskej centrálnej banke (ECB), aby kvôli rýchlo rastúcej inflácii konečne pristúpila k zvýšeniu základných úrokových sadzieb. A hoci v Rade guvernérov ECB rezonuje aj takéto riešenie, šéfka banky Christine Lagardová kategoricky odmieta prijať akékoľvek opatrenia na sprísnenie monetárnej politiky, a teda aj na zvýšenie základných úrokových sadzieb.
„Pokiaľ by sme teraz zaviedli sprísňujúce opatrenia, spôsobilo by to oveľa viac škody ako úžitku,“ vyhlásila v Európskom parlamente. Dodala, že rast inflácie bude pravdepodobne trvať dlhšie, ako sa predpokladalo, ale aj tak sa nechystá „upustiť od politiky lacných peňazí“.
Postupujú úplne naopak
Existujú však krajiny, ktoré v boji s rastúcou infláciou zvolili úplne opačnú stratégiu ako ECB. Napríklad v Česku a Poľsku, ktoré nie sú súčasťou eurozóny (zachovali si vlastnú menu), centrálne banky pristúpili k razantnému a opakovanému zvyšovaniu úrokových sadzieb. V Česku sa v súčasnosti základná úroková sadzba blíži k 3 % a bude ďalej rásť.
Potrebné je však dodať, že inflácia v Česku je vyššia ako priemer eurozóny a vyššia aj ako na Slovensku. Aktuálne je na úrovni 5,5 %. Inflácia v USA dokonca už teraz prekračuje 6-percentnú hranicu. Kým ceny tovarov a služieb v Európe sú najvyššie od finančnej krízy v roku 2008, v USA sú najvyššie za posledných 31 rokov, teda od roku 1990.
Druhá strana mince
Zvyšovanie základných úrokových sadzieb má, samozrejme, aj svoju odvrátenú tvár. Ak by k nemu došlo, zvýšili by sa úrokové sadzby na vkladoch, ale aj na úveroch. A predovšetkým u ostro sledovaných hypotekárnych úverov. Spomienky na prasknutie hypotekárnej bubliny spred 13 rokov sú ešte príliš živé, a možno práve ony bránia ECB podniknúť razantnejšie kroky proti inflácii.
Slovensko je v súvislosti s úrokovými sadzbami hypotekárnych úverov na tom zatiaľ mimoriadne dobre. S priemerom nižším ako 1 % sa radí medzi trojicu európskych krajín, ktoré majú najvýhodnejšie úverové podmienky. Pritom susedné Česko sa blíži k 3 % a niektoré krajiny východnej Európy už prekračujú hranicu 5 %.
Vidina zdražovania hypoték spôsobuje, že záujem o ne je enormný. Ľudia si uvedomujú, že hypotéka dnes je určite lacnejšia, ako bude hypotéka zajtra. Aj to núti centrálne banky pristupovať k zvyšovaniu úrokov mimoriadne obozretne.
Kto na to doplatí?
Na zvyšovanie inflácie doplatia predovšetkým občania, pretože sa znižuje kúpna sila finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Občania doplatia aj na zvyšovanie úrokových sadzieb, pretože im to zníži dostupnosť úverových prostriedkov. Budú teda nútení siahnuť na úspory, alebo sa budú musieť uskromniť. Zvyšovanie cien vstupov a avizované zvýšenie úrokových sadzieb sa negatívne prejavia na ekonomike, čo si zase odnesú platy, respektíve pracovné miesta časti zamestnancov.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?
- 2.Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky
- 3.Nemecká ekonomika predbehla japonskú a je tretia najsilnejšia na svete
- 4.Poplatky za služby katastra nehnuteľností budú od 1. apríla drahšie
- 5.Poisťovňa Partners za dva roky získala 13-tisíc klientov