Foto: Shutterstock

Inflácia porastie aj naďalej

Index spotrebiteľských cien za posledný mesiac na Slovensku aj v rámci eurozóny narástol o poldruha percentuálneho bodu. Smerom nahor infláciu ťahajú najmä zvyšujúce sa ceny energií a potravín. Plyn sa v súčasnosti v rámci Európskej únie obchoduje za šesťnásobok svojho dlhodobého priemeru a ceny potravín vyháňa nahor skutočnosť, že ukrajinskí poľnohospodári v tomto roku nestihli zasiať.

Vojna na Ukrajine a čoraz prísnejšie sankcie proti Rusku prevrátili naruby viaceré komoditné trhy, od ropy a plynu, cez kľúčové priemyselné kovy až po potraviny. Práve tie sa aktuálne ukazujú ako najväčší problém. „Index svetových cien potravín FAO v marci vyskočil o 12,6 % na rekordnú úroveň po tom, ako vojna rozvrátila dodávateľské reťazce v čiernomorskom regióne, ktorý je kľúčovým dodávateľom pšenice, kukurice a jedlých olejov pre svetové trhy,“ myslí si komoditný analytik Saxo Bank Ole Hansen.

Ekonómovia predpokladajú, že inflácia v blízkej budúcnosti porastie aj naďalej. Ako kľúčový z dôvodov uvádzajú vojenský konflikt na Ukrajine a ekonomické dôsledky z neho vyplývajúce. Rozhodujúce pre budúcnosť bude, ako dlho ešte vojna potrvá a aké usporiadanie vzťahov, aj tých ekonomických, prinesie do budúcnosti.

Čo je drahšie a o koľko

Pozrime sa podrobnejšie na jednotlivé zložky inflácie. Najvyššiu mieru zdraženia na Slovensku vykazujú energie. To sa negatívne prejavilo na cene za bývanie, ktorá v marci 2022 medziročne stúpla o 14,4 %. „Ceny energií budú v dôsledku ukrajinského konfliktu v krátkodobom horizonte naďalej rásť. Nedávne zvýšenie veľkoobchodných cien ropy a zemného plynu sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne vo veľkej miere prenesie aj na spotrebiteľov,“ konštatuje analytik.

No energie nie sú jediným faktorom, ktorý tlačí infláciu nahor. Za potraviny si podľa najnovších dát Štatistického úradu SR medziročne platíme viac o 11,7 %. Inak povedané, nákup potravín, ktorý vlani stál 100 eur teraz vyjde na 112 eur. Najviacej si oproti rovnakému obdobiu minulého roku priplácame za oleje a tuky, ktoré zdraželi o viac ako štvrtinu (26 %), zelenina je drahšia o (24,7 %), chlieb o 14 % a mlieko, syry a vajcia o 12,1 %.

Zdražovalo sa všade

Nárast inflácie sa nevyhol žiadnej z krajín eurozóny. V treťom mesiaci tohto roku rástla v malých aj veľkých krajinách, vo vyspelých a v tých s „lenivšou“ ekonomikou. Aktuálne najvyššia je podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v Litve (15,6 %) a dvojciferná je aj v Estónsku (14,8 %). Nasleduje Holandsko (11,9 %), Lotyšsko (11,2 %) a hneď za nimi Španielsko (9,8 %), Slovensko (9,5 %), Belgicko (9,3 %) a Grécko (8,0 %). Najväčším „skokanom“ medzi európskymi krajinami v uplynulom mesiaci bolo Holandsko, kde inflácia medzimesačne vzrástla o 4,6 %. Naopak, najnižšia inflácia je aktuálne na Malte (4,6 %), vo Francúzsku (5,1 %), Portugalsku (5,5 %) a Fínsku (5,6 %).

Česká centrálna banka je na 5 %

K boju s infláciou jednotlivé krajiny pristupujú rôzne. Napríklad Česká národná banka (ČNB) už druhým rokom pokračuje v razantnom zvyšovaní základnej úrokovej sadzby. K 1. aprílu 2022 ju zvýšila na rekordných 5 % a tvrdí, že to nebolo naposledy. Analytici očakávajú, že v blízkej budúcnosti ju zdvihne až na 6 %. Príčinou je, že napriek prísnym opatreniam inflácia v krajine stále stúpa. V marci 2022 dosiahla nepríjemne vysokú úroveň 12,7 %.

Negatívnym paralelným sprievodným znakom tohto opatrenia je priebežné zvyšovanie úrokových sadzieb hypotekárnych úverov v krajine. Ich nárast je taký prudký, že panujú obavy, či budú obyvatelia schopní splácať svoje záväzky, a to už v blízkej budúcnosti.

Takmer rovnako vysoko sa dostala aj Poľská centrálna banka, ktorá v apríli zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o celých 100 bázických bodov na 4,5 %. V tomto prípade však hlavným dôvodom nebola len vysoká inflácia, ale tiež pokračovanie oslabovania zlotého voči euru.

V USA budú zvyšovať sedemkrát

K rozhodnutiu zvyšovať kľúčovú úrokovú sadzbu sa odhodlal aj americký Federálny rezervný systém FED. Spoločnosť, ktorá v Spojených štátoch plní funkciu centrálnej banky, v polovici marca 2022 zvýšila svoju referenčnú úrokovú sadzbu na cieľové rozpätie od 0,25 až 0,50 %.

Šéf FED-u Jerome Powell opakovane vyhlásil, že v snahe predísť zakoreneniu vysokej inflácie v USA chce toto opatrenie zopakovať až sedemkrát, vždy o štvrť percentuálneho bodu. Cieľom je úroková sadzba na úrovni 1,75 %, čo by podľa súčasných odhadov malo stačiť na zmiernenie 8,5-percentnej inflácie, ktorá je momentálne na svojom 41-ročnom maxime. 

Úroky zvyšujú aj Briti

Po americkom Federálnom rezervnom systéme FED sa k takémuto kroku odhodlala aj britská centrálna banka Bank of England. Inflácia v krajine dosahuje 30-ročné maximá, a preto sa miestna centrálna banka rozhodla zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu na 0,75 %.

Smerom do budúcnosti síce avizuje aj ďalšie zvyšovanie úrokov, no zároveň je opatrná v príliš smelých vyhláseniach, pretože si uvedomuje hrozbu možného utlmenia ekonomického rastu, čo by v kombinácii s ďalším nárastom spotrebiteľských cien a prípadným zvýšením nezamestnanosti v krajine mohlo priniesť neželanú stagfláciu.

ECB zatiaľ vyčkáva

Kým centrálne banky vo viacerých krajinách zvyšujú základné úrokové sadzby, Európska centrálna banka zodpovedajúca za situáciu v eurozóne sa pre tento krok zatiaľ nerozhodla. Z posledného zasadnutia Rady guvernérov ECB vyplynulo, že banka ešte v tomto roku utlmí svoje stimulačné opatrenia v podobe výkupu dlhopisov a až potom začne so zvyšovaním kľúčových úrokových sadzieb. Najskôr by sa tak však malo stať až v treťom štvrťroku tohto roku.

Dovtedy sa však uskutoční ešte niekoľko rokovaní Rady guvernérov ECB a je možné, že pri ďalšom náraste spotrebiteľských cien v krajinách eurozóny pristúpia aj k rýchlejšiemu scenáru prijímania protiinflačných opatrení.

Podľa slov analytika Christophera Dembika zo Saxo Bank však Európsku centrálnu banku v strednodobom horizonte čaká ešte jeden inflačný šok, s ktorým sa bude musieť vyrovnať. Spôsobiť by ho mala kombinácia zelenej transformácie, štrukturálneho nedostatku investícií do energetickej infraštruktúry a pretrvávajúcej problematickej situácie na Ukrajine.

Podľa jeho slov je súčasná inflácia „čokoľvek, len nie prechodná“. V súčasnosti už totiž nie sú vysoké len ceny ropy a energií, ale aj potravín, priemyselných tovarov a služieb. Dôležitým faktorom pre jej ďalší vývin bude priebeh a najmä dĺžka trvania vojnového konfliktu na Ukrajine. A ako kľúčové sa ukazujú výpadky v rámci dodávateľského reťazca, ktoré páchajú čoraz intenzívnejšie ekonomické škody.

Bezpečné odosielanie a prijímanie
elektronických dokumentov

Chráňte
vašu komunikáciu

Dôverné informácie
zabezpečte heslom

Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov