Foto: Shutterstock

Potraviny, alkohol a tabak

Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne sa naplnilo očakávanie, že ceny nahor ťahali najmä potraviny, alkohol a tabak. V prípade týchto komodít bola marcová inflácia dokonca vyššia ako tá februárová. Stúpla totiž z 15 % na 15,4 %.

Vývoj cien v prípade ostatných dôležitých položiek skončil podstatne optimistickejšie. Inflácia v oblasti energií podľa Eurostatu dosiahla 12,8 %, u priemyselných tovarov 6,6 % a v odvetví služieb rovných 5 %. Mimochodom, celková inflácia v krajinách eurozóny kontinuálne klesá od novembra minulého roku.

Ako sú na tom krajiny eurozóny

Spomedzi krajín eurozóny sú na tom najlepšie Luxembursko s 3-percentnou infláciou, Španielsko (3,1 %), Holandsko (4,5 %), Grécko (5,4 %) a Cyprus (6 %). Naopak, najhoršie sú na tom pobaltské krajiny – Lotyšsko (17,2 %), Estónsko (15,5 %) a Litva (15,2 %), ktoré sú na tom veľmi podobne ako na štvrtej najhoršej priečke sa nachádzajúca Slovenská republika (14,8 %).

Kým inflácia na Slovensku sa už päť mesiacov drží na nebezpečne vysokej úrovni 15 %, niektorým krajinám sa v marci 2023 podarilo výrazne skresať svoje nepríjemne vysoké čísla. Napríklad Holandsko dokázalo znížiť infláciu z februárových 8,9 % na marcových 4,5 %. Úspešné však bolo aj Lotyšsko, ktoré sa dostalo z 20,1 % na 17,3 %, a tiež Luxembursko, ktoré išlo nadol zo 4,8 % na rovné 3 %.

ECB vyhnala sadzby na 3,5 %, FED na 5 %

Zrejme najzásadnejší vplyv na vývoj cien tovarov a služieb majú rozhodnutia centrálnych bánk. Európska centrálna banka (ECB) počas uplynulého mesiaca zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 3,5 %. Americký Federálny rezervný systém (FED), ktorý začal s prijímaním opatrení na zníženie inflácie skôr, ju zvýšil o štvrť percentuálneho bodu na rovných 5 %.

ECB zvyšovala kľúčové úrokové sadzby už šiesty raz za sebou. Po krachu troch amerických a problémoch druhej najväčšej švajčiarskej banky však bola okolo jej rozhodnutia v rade guvernérov intenzívna diskusia. Banka napriek tomu pokračovala v sprísňovaní menovej politiky. Na súčasných 3,5 % dokázala vyhnať úrokové sadzby v priebehu trištvrte roka a analytici počítajú, že v tejto svojej aktivite ešte neprestane.

Rozhodnutie FED bolo v porovnaní s razantnejšou reakciou zo strany ECB označené ako „holubičie“. Americká centrálna banka však začala zvyšovať sadzby skôr ako krajiny eurozóny a v súčasnosti sa nachádza o poldruha percenta vyššie. Navyše v USA inflácia klesá rýchlejšie ako v Európe a zároveň tu silnejú tlaky, aby nedošlo k utlmeniu ekonomiky krajiny a jej prepadu do recesie.

V Británii rastie inflácia aj úrokové sadzby

Druhá najsilnejšia ekonomika v Európe má vyššiu infláciu, ako predstavuje priemer eurozóny. Inflácia v Británii sa naposledy zastavila na úrovni 10,4 %, keď po troch mesiacoch poklesu opäť o niečo narástla. „Pomohli jej najmä stúpajúce ceny potravín a tiež zdraženie nápojov – alkoholických aj tých bez alkoholu.

Keďže analytici predpokladajúci ďalšie znižovanie inflácie sa mýlili, Britská centrálna banka bola nútená konať. V priebehu uplynulého mesiaca zvýšila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 %. Stala sa tak ďalšou z významných centrálnych bánk, ktoré sprísnili menovú politiku napriek turbulenciám na finančných trhoch.