Inflácia v eurozóne je na úrovni 5,5 %, na Slovensku je dvojnásobne vyššia

Foto: Shutterstock

Jadrová inflácia dokonca stúpla

Podľa rýchleho odhadu Európskeho štatistického úradu Eurostat v júni 2023 sa medziročne najviac zvýšili ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+11,7 %). Rast cien služieb sa zvýšil z májových rovných 5 % na júnových 5,4 %. Naopak, medzimesačne klesli ceny energií, keď sa znížili o 1,8 percentuálneho bodu na 5,6 %.

Analytici Eurostatu výraze spozorneli pri pohľade na jadrovú infláciu očistenú o nestabilné a dotované ceny potravín a energií. Tento kľúčový ukazovateľ sa totiž medzimesačne dokonca zvýšil z májových 5,3 % na júnových 5,4 %.

Nečakane nízke čísla

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny väčšina štátov zaznamenala pokles inflácie. Výnimkou je len najsilnejšia ekonomika eurozóny – Nemecko, kde inflácia prekvapujúco vyskočila na 6,8 %. Okrem nej stagnáciu zaznamenali v Chorvátsku, kde inflácia zostala na májových 8,3 %.

Vo všetkých ostatných 18 krajinách eurozóny ostro sledovaný ukazovateľ klesol, a to aj vrátane Slovenska o celý percentuálny bod. Až v troch štátoch sa inflácia dokonca dostala pod úroveň želaných 2 %. Najnižšia je v Luxembursku (1 %), Belgicku a Španielsku (po 1,6 %).

Španielsko: Pokles pod želané 2 %

Zaujímavé je, že sa inflácia takmer vo všetkých krajinách sveta sa drží na číslach, ktoré možno označiť aj ako červené, a teda priveľmi vysoké. Opačná situácia je v Španielsku, kde v júni 2023 inflácia veľmi prekvapujúco klesla na úroveň 1,6 %, teda pod hladinu 2 %, ktoré sú pre centrálne banky vrátane Európskej centrálnej banky želaným a nateraz len ťažko dosiahnuteľným cieľom.

Inflácia v krajine sa podľa štatistikov zvoľnila najmä vďaka spomaleniu rastu cien pohonných látok, elektriny, potravín a nealko nápojov. Španielsko sa tak stalo prvou „veľkou“ ekonomikou eurozóny, ktorej sa podarilo znížiť infláciu na želanú úroveň. Jadrová inflácia je tu však stále na úrovni takmer 6 %, preto je otázne, či zníženie nebolo len prechodné.

 Ako reagujú centrálne banky

V súvislosti s bojom proti stále vysokej inflácii sú zaujímavé kroky jednotlivých centrálnych bánk. Niektoré svoje kľúčové úrokové sadzby zvyšujú, kým iné sa zase rozhodli spomaliť a možno aj zastaviť sprísňovanie svojej menovej politiky. Najväčšou obavou pre ne je spomalenie ekonomického rastu krajiny, respektíve prepad do ekonomickej recesie.

Napríklad Európska centrálna banka a Bank of England zrejme budú aj v blízkej budúcnosti zvyšovať svoje úrokové sadzby. Naopak, Federálny rezervný systém (FED), Bank of Canada alebo Reserve Bank of Australia patria do druhej skupiny centrálnych bánk, ktoré zvoľnili a možno aj zastavili tempo zvyšovania úrokov.  

„Pauzy vo zvyšovaní sadzieb by mali umožniť zhodnotiť vplyv opatrení prijatých v uplynulom roku. Turbulencie v bankovom sektore totiž môžu vyvolávať obavy z úverového útlmu, ktorý je už viditeľný. Spomalenie rastu nových úverov domácnostiam a podnikom, ktoré ťahá nadol domáci dopyt, hospodársku aktivitu a v konečnom dôsledku aj infláciu, tiež hovorí za opatrný postoj centrálnych bánk,“ myslí si generálny riaditeľ Coface Slovenská republika a Česko Ján Čarný.

Turecko: Konečne začalo zvyšovať sadzby

K najvýraznejšiemu zvýšeniu kľúčovej úrokovej sadzby v ostatnom období pristúpila v júni 2023 turecká centrálna banka, ktorá zvýšila úroky o 6,5 percentuálneho bodu na rovných 15 %. Stalo sa tak bezprostredne po opätovnom zvolení za prezidenta Turecka doterajšej hlavy štátu Recepa Tayyipa Erdogana a prvý raz od marca 2021.

Analytici tento krok očakávali dokonca na úrovni 21 %, pričom hovoria o obrate ku konvenčnej menovej politike. K obratu pomohlo aj vymenovanie dvoch medzinárodne uznávaných odborníkov nielen do čela centrálnej banky, ale aj ministerstva financií. Predpokladá sa dokonca, že banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb až na 30 %. Pri snahe o skrotenie 60-percentnej inflácie totiž ani nemá príliš na výber.

Zvyšovali aj Spojené kráľovstvo a Nórsko

Podobný krok, no oveľa miernejší, podnikla aj Bank of England, ktorá zvýšila svoj základný úrok o polovicu percentuálneho bodu na rovných 5 %. Prinútila ju k tomu inflácia, ktorá sa posledné dva mesiace držala na rovnakej úrovni 8,7 %, čo je len o 2,4 % menej, ako bolo jej minuloročné 41-ročné maximum.

Svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o polovicu percentuálneho bodu zvyšovala aj nórska centrálna banka. Dôvodom na rast úrokov z 3,25 na 3,75 % bola inflácia (6,7 %), ktorá sa stále nachádza vysoko nad inflačným cieľom. Miestna centrálna banka preto v auguste 2023 tento krok plánuje zopakovať.