Foto: Shutterstock

Inflácia rastie už dva roky

„Napriek spomaleniu tempa rastu celkovej inflácie ceny potravín opätovne atakovali doterajšie maximum z decembra minulého roku na úrovni 29 %. Náklady na bývanie, energie a položky súvisiace s bývaním sa mierne znížili a dostali sa na úroveň zo začiatku roka 2022. Ceny pohonných látok klesli medziročne na deflačnú hodnotu, čo sa stalo prvýkrát po dvoch rokoch,“ konštatujú slovenskí štatisti.

Marcová inflácia na Slovensku poklesla na úroveň z októbra minulého roka (rovnako 14,8 %). Medziročne rástla od začiatku roka 2021, pričom vo februári tohto roka tretíkrát v priebehu predchádzajúcich štyroch mesiacov dosiahla svoje doterajšie maximum 15,4 %. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v marci 2023 medzimesačne vzrástli o 1,2 %.

Čo zdraželo najviac

Podľa dát Štatistického úradu SR boli vyššie ceny zaznamenané vo všetkých 12 sledovaných výdavkových skupinách. Polovica z nich dosiahla medziročný rast nad 10 %. Najväčší vplyv na celkovú infláciu majú stále rastúce ceny potravín a zvýšenie cien nákladov na bývanie vrátane energií. Ide o dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností, súhrnne tvoria takmer polovicu výdavkov.

Ceny potravín rastú nepretržite už tretí rok. V marci 2023 sa opäť zvýšili na 29 % a dosiahli úroveň z decembra minulého roka. Výrazne rástli ceny mäsa (+30,5 %), chleba a obilnín (+27,2 %), mlieka, syrov a vajec (+35,7 %), ale tiež zeleniny (+32,1 %), olejov a tukov (+28,3 %), cukru a cukroviniek (+30,3 %). Zdraželi aj nealkoholické nápoje (+19,6 %).

Druhý najväčší vplyv na výdavky domácností majú ceny v oblasti bývania a energií. Marcový nárast týchto cien dosiahol 13,6 %, pričom dynamika rastu opäť mierne poklesala, a to už tretí mesiac po sebe. Vyššie ceny boli aj za dodávku vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (+17,8 %).

Dobrou správou je, že ceny v doprave medziročne vzrástli len o 2,2 %, čo je najnižšia hodnota od februára 2021. Tento výsledok bol ovplyvnený na jednej strane rapídnym poklesom cien pohonných látok o 7,1 %, na druhej strane pretrvávajúcim rastom cien na nákup dopravných prostriedkov o 8,2 % a dopravných služieb drahších o 15 %.

Kľúčové sadzby sa ešte budú zvyšovať

Centrálne banky v boji so znižovaním inflácie aj v marci tohto roku zvyšovali svoje kľúčové úrokové sadzby. Európska centrálna banka na 3,5 % a Federálny rezervný systém (FED) na 5 %.

Podľa slov guvernéra španielskej centrálnej banky Pabla Hernándeza de Cos bude ECB aj naďalej pokračovať v tejto svojej politike. Vyhlásil totiž, že jadrová inflácia v eurozóne je vysoká a je reálny predpoklad, že na tejto úrovni zotrvá až do konca roka.

Podobne sa vyjadrili aj hlavný ekonóm ECB Philip Lane či guvernér NBS Peter Kažimír. Americký FED však určite bude opatrnejší, a to aj preto, lebo marcová inflácia v USA klesla na 5 %, čo je najmenej od mája 2021.

Česko: Má podobnú infláciu ako my na Slovensku

Inflácia v Česku sa dlhé mesiace držala nad úrovňou inflácie na Slovensku. V marci 2023 však výraznejšie poklesla z februárových 16,7 % na úroveň 14,8 %, čo je hladina veľmi podobná tej na Slovensku.

Podľa informácie Českého štatistického úradu sa na tejto pozitívnej informácii podieľa najmä pokles cien potravín, čo sa stalo po prvý raz od októbra 2021. Zlacňovanie je vidieť aj na čerpacích staniciach a tiež v oblasti bývania.

Analytici predpokladajú, že tento trend by mal trvať aj v nasledujúcich mesiacoch, a že už v júli tohto roku by sa inflácia v Česku mohla dostať na jednocifernú úroveň. Celoročnú infláciu v krajine odhadujú na niečo málo viac ako 10 %.

Maďarsko: Inflácia sa stále drží nad úrovňou 25 %

Iná situácia panuje v susednom Maďarsku, kde inflácia tiež síce o máličko klesla, no stále sa drží na vysokých 25,2 %. Medzimesačne sa znížila len o dve desatiny percentuálneho bodu, pričom k spomaleniu rastu cien prispel miernejší rast cien potravín, energií a tovarov dlhodobej spotreby.

Maďarská centrálna banka aktuálne drží svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 13 %. Napriek tomu nedokázala znížiť vysokú infláciu, ale podarilo sa jej oslabiť spotrebiteľský dopyt, a ekonomiku krajiny dostala do technickej recesie.

Turecko: Tvrdohlavý prezident chce opäť vyhrať voľby

Krajinou s tradične najvyššou infláciou, ktorá sa nachádza v dotyku s Európskou úniou, je Turecko. Aj tu má inflácia klesajúcu tendenciu, keď sa znížila z februárových 55,2 % na marcových 50,5 %. Od jesene minulého roka podľa agentúry Bloomberg poklesla z októbrových 85,5 %, čo bolo najviac za posledných 24 rokov, presne o 35 %.

Za vysokým rastom cien v tejto krajine je potrebné hľadať menovú politiku krajiny, ktorá v Turecku vypukla na sklonku roka 2021. Prispela aj netradičná stratégia prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý miestnu centrálnu banku prinútil, aby postupovala opačne ako všetky ostatné centrálne banky na svete, a teda aby nezvyšovala, ale znižovala svoje kľúčové úrokové sadzby.  

Jeho rozhodnutie bolo motivované snahou nespomaľovať ekonomiku krajiny pri boji s vysokou infláciou pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, ktoré sa v Turecku uskutočnia už v máji 2023. Hlavným favoritom týchto volieb je práve Erdogan, ktorý by rád zostal prezidentom aj ďalšie volebné obdobie.

Egypt: Devalvovali menu a majú príliš drahé potraviny

Vysoké medziročné ceny tovarov a služieb registrujú v africkom Egypte. Aj tu je však vidieť mierne zlepšenie situácie, keď inflácia v krajine klesla z februárových 32,7 % na marcových 31,9 %. Najzásadnejší rast tu zaznamenali ceny potravín a nealkoholických nápojov, ktoré išli medziročne nahor o viac ako 60 %.

Za rastom cien je podľa agentúry Reuters najmä séria devalvácií miestnej meny, s ktorou Egypt začal v marci minulého roka po problémoch spojených s vojnou na Ukrajine. Odvtedy klesla hodnota egyptskej libry oproti doláru približne o polovicu. Káhira sa potom s Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodla na pôžičke vo výške 3 miliardy dolárov.

Krajina má tiež problém s nedostatkom devízových rezerv a pokračujúcimi problémami s dovozom tovarov do Egypta.