Foto: Shuterstock

Výzvy na zmenu sú čoraz naliehavejšie

Výzvy na sprísnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktoré by si vzápätí osvojili aj centrálne banky krajín eurozóny, znejú čoraz naliehavejšie. Také zdražovanie, ako tu máme teraz, od finančnej krízy v roku 2008 v Európe, nebolo.

Hoci Ch. Lagardová pripustila, že rast inflácie bude pravdepodobne trvať dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo, teda dlhšie, ako do prelomu rokov 2021 a 2022, napriek tomu sa nechystá upustiť od politiky lacných peňazí.

Zvyšovanie úrokových sadzieb je nepravdepodobné

„Pokiaľ by sme teraz zaviedli sprísňujúce opatrenia, spôsobilo by to oveľa viac škody než úžitku,“ povedala na margo v Európskom parlamente a optimisticky dodala, že hospodárska situácia v eurozóne sa zlepšuje, a že do konca roka by mohla byť silnejšia ako pred nástupom pandémie koronavírusu.

Zároveň uviedla, že „zvyšovanie úrokových sadzieb v nasledujúcom roku je veľmi nepravdepodobné“. Rekordne nízka hlavná úroková sadzba by tak už siedmy rok zostala na nulovej úrovni. Podobný trend ako ECB si drží aj Národná banka Slovenska. Naopak, centrálne banky, napríklad Česka a Poľska, riešia inflačnú situáciu úplne opačným spôsobom a základné úrokové sadzby v ostatných týždňoch už niekoľkokrát zvyšovali.